Na obývaciu izbu sa dá pozerať ako na čisté biele plátno, na ktorom môžeme rozmaľovať svoje najodvážnejšie predstavy o vkuse či svoj ideálny štýlový profil.
Obývacie izby majú v bytovom rozvrhu našich domácností osobitú úlohu. Pri ich zariaďovaní totiž zvyčajne myslíme viac na druhých, ako na seba. Aby sme túto myšlienku rozvinuli, predstavme si „brainstorming“ pri navrhovaní bytu: v spálni ide predovšetkým o to, aby sme sa dobre vyspali, v kuchyni nám záleží na tom, aby sme pri varení mali všetko poruke a v kúpeľni, aby sme sa čo najlepšie „znovuzrodili“. Všade hrá prím prvá osoba. No pokiaľ zariaďujeme obývačku, v predstavách ju stotožňujeme najmä s blízkymi a priateľmi, návštevami, ktoré chceme náležite pohostiť a pred ktorými sa chceme ukázať v tom najlepšom svetle. Obývacie izby často vnímame ako reprezentatívne miestnosti. Dávame si záležať, aby pôsobili dôstojne i elegantne, aby vyjadrovali našu osobnosť, vkus aj záľuby. Do jej štýlového zariadenia síce premietame samých seba, ale myslíme hlavne na druhých.
Jediný trend, ktorý treba nasledovať
Neexistuje jednoznačný recept na ideálne zariadenie obývačky, tak ako neexistujú dve rovnaké osobnosti. Súčasné interiérové receptúry však umožňujú vytvárať obytné zákutia, ktoré sú nielenže podriadené každodennému úžitku, ale rozohrávajú aj úžasné štýlové hry. Či už vyhľadávame purizmus čistých tvarov, výraznú ozdobnosť, dobovú estetiku alebo eklektické zmesi, ľahko dokážeme vytvoriť svoje vysnívané scenérie (opierajúc sa najmä o lákavé zátišia zo sietí Pinterestu alebo Tumblr). Pritom ani nepotrebujeme neobmedzený rozpočet alebo bandu šikovných architektov. Ohromné množstvo štýlových ponúk na súčasnom nábytkovom trhu naznačuje, že už dávno neprihliadame na momentálne trendy. Aj keď – musíme uznať – jeden zásadný trend dnes treba brať na zreteľ. S nástojčivosťou kríz životného prostredia sa i do dizajnu obývacích izieb má premietať environmentálna náklonnosť. Tú dosahujeme udržateľnými riešeniami, uprednostnením nábytku z miestnych zdrojov (napríklad síce neveľkého, zato celkom pestrého výberu slovenských značiek), trvanlivými riešeniami, ktoré budú dobre slúžiť mnoho rokov a nezostarnú ani používaním, ani vlastnou estetikou. Osobitú pozornosť máme venovať environmentálnym stopám. Je chválitebné, ak sa pri zariaďovaní obývacích izieb snažíme čo najviac pridŕžať ekologických materiálov či znížiť stopy uhlíkových emisií. Sú to napríklad nábytky z masívneho dreva (ideálne certifikovaného pečaťou FSC), tradičné recyklovateľné materiály a snaha o používanie čo najmenšieho množstva plastov. Syntetike sa v súčasnom nábytkárstve nedokážeme vyhnúť, no aspoň v niektorých ohľadoch máme na výber. Napríklad populárna „ekokoža“ je vlastne len ľúbivý, no celkom zavádzajúci názov pre koženku ako syntetickú náhradu koženého čalúnenia. Jej zloženie z chemických a ropných komponentov môže na prvý pohľad prinášať výhody (najmä ľahkú údržbu), často však vydrží len niekoľko rokov a jej recyklácia nie je možná. Pravá koža je síce prírodný materiál, no s jej použitím sa spájajú etické problémy. Z hľadiska environmentálneho profilu je najvýhodnejšie používať textilné čalúnenie – samozrejme, z prírodných vlákien, ekologicky pestovanej bavlny alebo vlny.
Think Out of the Box
Obývacie izby – tak ako o nich uvažujeme v našich končinách – sú zaťažené viacerými stereotypmi. V zaužívaných predstavách ich tvorí najmä osvedčená sedacia súprava (zvyčajne v rohovej zostave) uprataná na jeden koniec izby, oproti nej televízor ako moderný variant atavistického ohniska a na opačnom konci nejaká tá „obývačková zostava“, teda do výšky vztýčená skriňa zaplnená všemožnými predmetmi. Na takto ustálenej kompozícii nie je, samozrejme, nič zlé, no niekedy je prínosné odpútať sa od vžitých stereotypov a skúsiť niečo nové. Vo svižnej digitálnej súčasnosti sa televízory stávajú nepotrebnými, gauče ťažkopádnymi a obťažkané skrine neželanými. Ak vidíme, že najmladšie generácie aj tak sledujú obľúbené seriály na telefónoch, gauče slúžia len stiesnenému posedávaniu návštev párkrát do roka či skrine archivárskemu hromadeniu nepotrebností, treba s tým skoncovať. Sedenie môžeme účinne nahradiť čoraz populárnejšími leňoškami typu „chaise longue“, kam sa každý večer môžeme schúliť s obľúbenou knihou (alebo tabletom) v ruke; namiesto statických zostáv šikovne poslúžia flexibilnejšie konverzačné kreslá (ideálne napríklad na spoločenské hry) a redší priestor obývacích izieb sa ľahšie prispôsobí úžitkovému skloňovaniu pomocou drobných nábytkových solitérov. Obývacie izby sú totiž z princípu miestnosťami „polyfunkcie“. Premyslite, ako ich sami najčastejšie používate, inšpirujte sa naším výberom dizajnového zariadenia a zostavte si obývaciu izbu vo svojom ideálnom profile.
Michal Lalinský > foto archív autora
Článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER marec-apríl (2021)