Vonkajšie okolnosti
S pribúdajúcimi stupňami denných teplôt sa obytné kapacity našich obydlí zväčšujú o exteriérové priestory. Prichádza sezóna terás a záhrad!
Priestory záhrad či terás sú vítaným spestrením v dispozičnom a prevádzkovom programe príbytku. Tí šťastnejší, ktorých byt sa hrdí terasou, priestrannejším balkónom či priamo východom do záhrady, si môžu exteriér vychutnávať dosýta – záleží len na ich vôli, akým spôsobom. Niekto na pekne zariadenej terase oddychuje, napríklad s knihou či dobrou limonádou. Iný tu rád privíta hostí. A nájdu sa i takí, ktorí priestor na čerstvom povetrí využijú na prácu. Nábytkové zariadenie je tak priamo závislé od spôsobu, akým sa daný priestor využíva.
Dokonalé spojenie
Samotné vyriešenie terasy je skôr záležitosťou architektonického návrhu, než dizajnu. Jej umiestnenie by malo sledovať logiku používania – preto sa najčastejšie umiestňuje v priamom susedstve obytných častí, kuchýň či komunikačných hál. Ak je terasa menšia a považuje sa skôr za oázu súkromia, môže byť zviazaná aj so spálňou. Mnohí taký vonkajší priestor využijú na nejakú večernú neresť – rozjímanie s pohárikom či ako fajčiarsky kútik. Tak, či onak, je potrebné, aby spojenie exteriéru s interiérom fungovalo hladko. Pokiaľ sa tomu dá vyhnúť, nemala by sa terasa sprístupňovať zbytočnými schodíkmi. Dnešné stavebné riešenia sú naklonené úplnému „bezšvíkovému“ spájaniu. Máme na mysli rozsiahle zasklené plochy fasádnych okien, ktoré sa dajú otvoriť dokorán (napríklad odsunúť), vďaka čomu sa terasa s vnútrajškom prepojí do jednotného celku. Účinok celistvosti sa často dosahuje zjednotením podobnými alebo totožnými podlahami.
Od podlahy
Pre prevádzku terás či záhradných platforiem je podstatné vyriešenie materiálov – tým najdôležitejším je samozrejme podlaha, ktorá má napĺňať prísnejšie kritériá. Vzhľadom na vystavenie poveternostným vplyvom musí byť dostatočne odolná, trvanlivá a pevná, v prípade zamokrenia dažďom aj bezpečne protišmyková. Na také vlastnosti sa najlepšie hodí buď dlažba (najlepšie kameninová) alebo terasové dosky. Súčasný trh ich ponúka v mnohých variáciách – buď z masívneho exotického dreva alebo z drevo-plastového kompozitu. Pokiaľ vám záleží na bezchybnosti vzhľadu podlahy, prírodné drevo je menej priaznivou voľbou. Aby si zachovalo pôvodnú farebnosť, musí sa pravidelne udržiavať – niektorí výrobcovia dokonca odporúčajú nátery špeciálnymi olejmi v polročnom cykle. Ak však drevo necháte napospas prírode, nič zlé sa nestane – skrátka iba zostarne v pôvabnej šedej patine. Syntetické náhrady dreva sú zdanlivo bezúdržbové, hladučké a bez triesok, ich nevýhodou však býva umelý vzhľad a najmä veľká absorpcia tepla zo slnečného žiarenia. Stúpiť na takú dlážku bosou nohou je celkom nepríjemné. Ak uprednostňujete drevoplastový kompozit, voľte radšej svetlejšie odtiene, ktoré sa na slnku príliš neprehrievajú. Dlažba patrí k tým konzervatívnejším riešeniam a umožňuje oveľa trvanlivejšie vyriešenie. Aj tu má človek nepreberné možnosti materiálového či technického riešenia – na dlažbu môže použiť prírodný alebo umelý kameň, betón či vypálenú keramiku, môže ju nalepiť na pevný podklad alebo poskladať ako systémovú modulárnu skladačku do vopred uspôsobených profilov (či terčíkov). V každom prípade treba pamätať na správne odvodnenie terasovej plochy – terasové dosky alebo platne na terčíkoch umožňujú rýchly vsakovanie zrážkovej vody pomedzi škáry, lepená dlažba musí mať správny sklon s odtokovým žľabom. Vzhľad výslednej podlahy by mal vytvárať súlad s fasádou domu i s riešením okolia. Ideálne je priniesť si pár vzoriek zamýšľaných materiálov priamo na miesto a porovnať, čo lahodí oku najlepšie.
Michal Lalinský
foto archív autora
Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER máj-jún (2019)