Interiérový dizajn, ktorý to v oprostení foriem a zjednodušení výrazu ťahá do krajností, nemusí predstavovať holú nudu. Tajomstvo jeho „bohatstva“ tkvie v ušľachtilosti riešení jednotlivostí i celku.
Výrazy „minimalizmus“ alebo „minimalistický“ v súvislosti s bytovým interiérom používam nerád. V našich končinách sa nimi často označujú priestory, ktoré sú na míle vzdialené pravému (pomerne špecifickému) minimalizmu a v prenikavej neznalosti tak pôsobia mätúco. Minimalizmus nie sú zázračné „čisté tvary“ a jednofarebnosť, neznamená industriálnu šeď betónu alebo biele steny, nie je o prázdnych priestoroch ani obnažených plochách. O tom, ako ľahkovážne sa o minimalizme hovorí, sa raz-dva presvedčím, ak do vyhľadávača zadám heslo „minimalistický štýl“. Doľahne na mňa celá lavína „skvelých rád“. Tá najčastejšia hovorí čosi o „podriadení praktickému využitiu“. Akoby iné štýly radi vyvádzali v nepraktickosti. Alebo vzýva priame línie a súčasne zatracuje farebnosť. No to určite!
Zabudnime na minimalistický štýl, a pozrime sa radšej na bytový interiér, ktorý pracuje s princípmi zjednodušenia a redukcie. V prvom rade platí, že interiér je odrazom životného štýlu svojich majiteľov, a tak aj striedmejšie zariadenie či dokonca rovno prázdno vyhovuje len tým, ktorí striedmosť pestujú aj v iných oblastiach života. Pred takými sparťanské prostredie otvára nekonečný svet predstavivosti a vyvoláva pocit pokoja, bezpečia či útulnosti. Veľmi dobre vedia, že „menej znamená viac“, „v jednoduchosti tkvie krása“ a „kvalita predčí kvantitu“. Ľahko prehliadnu zbytočnosti a naviažu sa len na to podstatné, čo pri bývaní zohráva dôležitú úlohu. Preto sa nemusia zbytočne prehŕňať direktívnymi tipmi ako vytvoriť „minimalistický štýl“, ktorý sa v poslednom čase stal skôr vyprázdneným módnym trendom, než autentickou životnou filozofiou.
Michal Lalinský
foto archív autora
Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER november-december (2018)