Ako môže byť mesto tradičné i moderné zároveň? Nevylučuje sa to náhodou? Vo väčšine prípadov áno. Ale existujú výnimky, pri ktorých sa tradičné a moderné tak dokonale dopĺňajú, že jedno nemožno oddeliť od druhého a spolu tvoria perfektný celok. Na svete nájdeme len málo takýchto miest. Jedným z nich je Taipei.
Kde na svete nájdete jednu linku metra, ktorou viete navštíviť rybársku dedinu, zbierku čínskeho cisárskeho umenia, nočné trhy a jednu z najmodernejších štvrtí planéty? V Taipei. Kde stojí najslávnejší mrakodrap mesta postavený s ohľadom na symboliku prosperity starú vyše 2.000 rokov? V Taipei. Kde nájdete na uliciach obrovské plagáty propagujúce počítačové hry popísané v archaických znakoch, používaných len na niekoľkých miestach planéty? V Taipei,. Toto mesto je, skrátka, niečo úplne iné ako naše európske metropoly, a to nielen kvôli architektúre, ale aj kvôli atmosfére tvorenej dokonalou fúziou starého a nového.
Čína – Nečína
Hlavné mesto Taipei je obrovská aglomerácia na severe ostrova Taiwan. Táto mohutná spleť väčších a menších miest, prepojená výbornou dopravnou sieťou diaľnic a metra, je domovom jednej tretiny obyvateľov ostrova (celkom vyše 7 miliónov), ktorých väčšinu tvoria etnickí Číňania. A práve čínska kultúra a tradícia dominuje miestnym tradíciám a zvyklostiam. Je Taiwan Čína? – ponúka sa otázka. Áno aj nie. Politicky funguje ostrov de facto nezávisle. Má vlastnú vládu, prezidentku a demokratické voľby. V rámci medzinárodného práva však nezávislý nie je. Nárokuje si ho Čína a uznáva ho len hŕstka krajín. Pevninskú Čínu a ostrov oddeľuje veľmi komplexný politický spor, ťahajúci sa od roku 1948, kedy vznikla komunistická Čína na pevnine. Tú Taiwan neuznal a odvtedy stoja proti sebe oddelení nielen Taiwanskou úžinou. „Ríša stredu“ nemá na Taiwane priamy oficiálny vplyv a miestnu politiku si Taiwanci žiarlivo strážia. Ak by ste sa pýtali, kde je skutočná Čína, na Taiwane aj na pevnine vám povedia, že práve u nich. A to ich spája – čínsky kultúrny odkaz, ktorý na Taiwane silne rezonuje až do dnešných dní bez ohľadu na politiku.
Moderná pagoda
Ako sa čínsky kultúrny odkaz prejavuje v praxi? Vidíte ho doslova všade. Najlepší príklad ponúka najslávnejšia budova ostrova: Taipei 101. Ikonický mrakodrap vysoký 508 metrov je neoddeliteľnou súčasťou panorámy Taipei a jeho neobvyklá vežová fasáda figuruje snáď na každej fotografii. A prečo Taipei 101 má takú zvláštnu fasádu? Tento mrakodrap (postavený v roku 2004) predstavuje totiž dokonalý príklad kombinovania moderných technológií s historickými čínskymi referenciami. Celkový vizuál budovy má pripomínať tradičnú pagodu, preto je rozdelená do sekcií, ktoré akoby sa štverali k nebesiam – ako to budhistická architektúra káže. Zároveň je tých sekcií osem (pre Číňanov mimoriadne šťastné číslo), pričom na všetkých štyroch stranách veže nájdeme okrúhly symbol – štylizovanú tradičnú čínsku mincu so štvorcovou dierou v strede, ktorá má priniesť prosperitu a zabezpečiť, aby sa nájomníkom budovy darilo. Pre rovnaký účel fasádu zdobia aj tradičné žezlá „ruyi“. Každé z nich má cez osem metrov a okrem prosperity majú zabezpečiť aj ochranu a kariérny postup. Toľko symbolizmu v jednom mrakodrape sa Európanom môže zdať priveľa, ale v Taipei je to bežná vec. Nezabúdajme pritom, že veža je supermoderná a všetky dekoratívne prvky pozostávajú z moderných materiálov alebo surovej ocele. Aj interiér má všetky najmodernejšie vymoženosti. Keď postavili Taipei 101, jeho výťahy s rýchlosťou 60 km/h boli najrýchlejšie na svete a vo svojom srdci skrýval supermoderný 660-tonový spomaľovač vetra – táto obrovská oceľová guľa zavesená na oceľových lanách sa hýbe do protipohybu otrasov spôsobených tajfúnom alebo zemetrasením, a tým mrakodrap vyvažuje. Toto „malé veľké bezpečnostné opatrenie“ zabezpečujúce stabilitu veže.
Imperiálne umenie v tieni mrakodrapov
Najslávnejším taiwanským odkazom na Čínu je Palácové múzeum, ktoré postavili v 60. rokoch v tradičnom čínskom štýle. Jeho komplex ukrýva jednu z najlepších zbierok čínskeho umenia – na Taiwan sa dostala spolu s čínskymi nacionalistami, ktorí v roku 1948 utekali pred komunistickou stranou. V Palácovom múzeu Taipei nájdete časť slávnej zbierky umenia čínskych cisárov, jadeitové šperky a sošky, 2.500 rokov staré bronzové výrobky, prvé ukážky čínskeho písma, keramiku, obrazy a všetky druhy majstrovských diel, ktoré čínska kultúra za tisícročia svojej existencie dokázala vyprodukovať. Takúto zbierku nájdete len málokde na svete a hoci v múzeu viete pokojne stráviť aj celý deň, tak v každom momente tu vidíte vystavené maximálne tri percentá z celej kolekcie zahŕňajúcej 700.000 exponátov. Časť výstavy sa preto stále mení, a tak pri každej návšteve tu možno objavovať celkom nové expozície, vďaka čomu pokladnica imperiálneho umenia nikdy neprestane udivovať.
Novodobá cisárska architektúra
Taipei je vďaka svojmu čínskemu odkazu zapísané aj v zozname Unesco. Konkrétne vďaka chrámu Baoan, ktorý sa ukrýva na okraji bývalého starého mesta a je zasvätený taoistickým božstvám. Nádherne zrekonštruovaný chrám zo začiatku 9. storočia dodnes vyzerá, akoby sa ho zub času nedotkol a možno tu obdivovať historické fresky či farebné taoistické sochy božstiev a mýtických cisárov. Ide o najkrajšiu historickú pamiatku celého Taiwanu a čerešničku na pomyselnej torte čínskej kultúry na ostrove. Historická a historizujúca architektúra sa tu však zďaleka neobmedzuje na dávne chrámy a múzeá. Najlepším príkladom je Námestie slobody, obrovská plocha pri pamätníku „otca národa“, generalissima Čankajšeka. Na prvý pohľad tu máte pocit, že ste sa ocitli na dvore čínskych cisárov. Za mohutnou vstupnou bránou zdobenou znakmi vidíte na jednej strane budovu opery a na druhej strane národné divadlo, obe s tradičnými strechami a doslova posiate dekoratívnymi prvkami čínskej architektúry. Panoráme dominuje osemstranný Čankajšekov pamätník postavený opäť v súlade s čínskym symbolizmom a zdobený impozantným schodiskom i krásnou modrou strechou symbolizujúcou oblohu. Jeho biele steny sa týčia do výšky vyše 70 metrov a mramorový panel predeľujúci schodisko imituje výzdobu Zakázaného mesta v Pekingu. Celý komplex vznikol v 80. rokoch 20. storočia a je asi najjasnejším odkazom na čínske dejiny v uliciach Taipei.
Samuel Kĺč > foto Samuel Kĺč
Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTEWRIER november-december 2021