Nočná (Pre)hliadka
Hoci je zariadená jednoducho a napĺňa len jeden účel, predsa spálne charakterizuje istá interiérová zložitosť. Musia byť navrhnuté tak, aby sa človek na ne tešil.
Keď sa pri zariaďovaní príbytku architekt alebo interiérový dizajnér zamýšľa nad spôsobmi riešenia, zvyčajne najviac pozornosti venuje trom častiam: kuchyni, kúpeľni a spálni. Kým prvé dve miestnosti skutočne predstavujú zložitý interiérový oriešok (architekt v nich musí vyladiť estetickú, prevádzkovú aj technickú stránku), prekvapujúce je, že sa medzi hlavnými projektovými úlohami nachádza spálňa. Na pohľad je táto miestnosť či jej interiérový obsah celkom priamočiary: napĺňa jednoduchý účel, na ktorý stačí len pár nábytkových kúskov. A predsa je správne, že sa architekti miestnosti spálne venujú s náležitou pozornosťou – vo vzťahu k majiteľovi príbytku totiž napĺňa ten najintímnejší vzťah.
Stíšená oáza
Spálňa má byť akousi „posvätnou“ miestnosťou bytu, miestom zariadeným výlučne osobne, tak, aby naplnila predstavy o upokojenej, bezpečnej či stíšenej oáze, kam si človek rád chodí oddýchnuť po náročnom dni a môže sa v úplnej odovzdanosti uvoľniť. Preto má architekt veľmi dôležité poslanie zhmotniť ideu bezpečia a útulnosti v interiérovom prostredí, ktoré ničím nevyrušuje, a súčasne plne zodpovedá osobnosti majiteľa.
Pokiaľ ide o typologické danosti moderných spální, princípy aj receptúry hovoria jasnou rečou: spálne sa majú umiestňovať do tichších častí bytu, bokom od zdroja hluku (napríklad rušnej nočnej ulice alebo napríklad spoločnej chodby bytovky s výťahovou prevádzkou). Ideálny prípad orientuje okná spálne do tichého dvora s výhľadom na zeleň. Aj otázka orientácie na svetové strany bola jednoznačne optimalizovaná: najlepšie je, ak sa spálňa pozerá východným smerom. Pri opačnom smere by sa totiž v podvečernom (zapadajúcom) slnku zbytočne prehrievala – mikroklíma spálne pripravenej na zdravý oddych je postavená na chladnejšej teplote (ideálna teplota sa pohybuje v rozmedzí od 15 °C do 18 °C) a dostatočnom vetraní. Otázka vzdušnosti, hoci jasne neviditeľná, je pre spálňu mimoriadne dôležitá. Preto sa tieto miestnosti musia vybavovať dostatočne veľkými okennými krídlami a aj preto norma stanovuje minimálne plošné výmery spální. Tie sú odvodené od primeraného objemu vzduchu, teda dostatočnej zásoby kyslíka, ktorý spiaci počas noci spotrebuje. Pre spánok nie je nič horšie, ako ťažký vydýchaný vzduch.
Michal Lalinský › foto archív autora
Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER marec-apríl 2020