Stolček, prestri sa; dizajn, vystri sa!
V súvislosti s jedálenským zákutím sa žiada parafrázovať známe posteľné porekadlo: „ako si kto prestrie, tak sa aj naje!“
Samostatná jedáleň alebo časť priestoru vymedzená ako jedálenské zákutie tvorí mimoriadne významnú časť príbytku. Zvykne sa hovorievať, že jedálenský stôl je ozajstným „srdcom“ domova. Z mnohých pozorovaní či skúseností naozaj vyplýva, že práve okolo neho sa odvíja každodenný rodinný život najintenzívnejšie. Za jedálenským stolom sa rodina stretáva ráno pri raňajkách či naopak večer – v závere produktívneho dňa, pri slávnostných príležitostiach, ale aj každodenných povinnostiach, domácich úlohách, pri hrách i hádkach, vítaných návštevách či všedných susedských daromniciach. Stôl „kotví“ prevádzku domova, práve preto je dôležité venovať jeho dizajnérskemu stvárneniu náležitú pozornosť.
Prikovaní ku stolu
Z prirovnania jedálenského stola k „srdcu domova“ vyplýva logika jeho pozície. Bez ohľadu na dispozičné usporiadanie priestoru má stôl zaberať významovo primerané miesto. Ideálna poloha je uprostred prevádzky, v bezprostrednej nadväznosti na kuchyňu, ale aj ostatné miestnosti, s dostatkom priestoru naokolo a bez zbytočných prekážok. Skôr, než stolu nájdete primerané miesto, je potrebné zvážiť jeho veľkosť. Aj v malých priestoroch jednoizbových bytov, ale aj vo veľkých hodových sálach starosvetských jedální platí pravidlo umiernenosti. Priestor by mal stolu „padnúť ako uliaty“; je teda dôležité zvážiť mierku, ponechať minimálne vzdialenosti odstupu (okolo 80 až 100 cm) a presne „kalibrovať“ polohu tak, aby sa ako hlavný nábytok v miestnosti ani nestrácal, ani neodtláčal. Do veľkostného parametra stola zasahuje aj ďalšia požiadavka – počet usadených. Zvyčajne rátame so šírkou 65 cm na jedného stolovníka, do úvahy však treba zobrať aj podnož stola tak, aby sediacemu nezavadzala. Mnohí ľudia túžia po rozsiahlych tabuliach, pretože uvažujú nad veľkými hostinami s mnohými stolovníkmi. No prax často ukáže, že tých vysnívaných „dvanásť plus“ hostí sa zíde raz do roka (ak vôbec) a po zvyšok roka stôl zbytočne prekáža svojou nespratnosťou. Preto dizajnéri ponúkajú rôzne dômyselné riešenia, napríklad rozkladacie a vysúvacie stoly. Niekedy na príležitostnú hostinu stačí, keď ku svojmu bežnému jedálenskému modelu priložíte iný stôl. Napríklad ten zo záhrady – vôbec nevadí, že má iný dizajn. Rozdiel schováte pod slávnostným obrusom.
Sadnite si, prosím
Druhú veľkú nábytkovú kapitolu jedální tvoria stoličky. Aj tu sa požiadavkám či ich dizajnérskym odpovediam nekladú žiadne medze. Trh ponúka množstvo skutočne vydarených stoličkových modelov; ani my sami si nevieme vybrať… drevené aj čalúnené, strohé aj dekoratívne, s jednou, troma či štyrmi nohami, uspávajúco pohodlné aj ostražito ergonomické, nízke a vysoké, s lakťovými opierkami, bedrovými vankúšikmi alebo kolieskovými pätkami. Voľba dizajnu jedálenských stoličiek vychádza z viacerých premenných. Treba ich zosúladiť so stolom (nielen v otázke vzhľadu, ale aj veľkosti), treba ich vždy vyskúšať naživo, či dobre padnú a nikde neomínajú, treba ich zasadiť do celkového kontextu interiéru, aby vystihovali jeho štýl, treba vyladiť ich charakter, aby zodpovedali osobnosti majiteľov a podobne. Ak to znie ako ťažká úloha, nechajte sa viesť overeným pravidlom – láskou na prvý pohľad.
Michal Lalinský › foto archív autora
Viac si prečítate v INTERIER-EXTERIER máj-jún 2020