Singapur – Dokonalé mesto

 

Singapur, jedno z najmodernejších a najbohatších miest na svete. Tento malý mestský štát na najjužnejšom výbežku kontinentálnej Ázie neprestáva svet fascinovať rapídnym pokrokom a modernou architektúrou. Aký je naozaj?

 

Singapur, v doslovnom preklade „Levie mesto“, svoj osobitý názov získal v 19. storočí, keď podľa legendy malajský sultán tu v džungli na brehu rieky zočil leva. V skutočnosti o leva zrejme nešlo, keďže levy v Singapure nikde nežijú a nikdy ani nežili, ale mohol to byť tiger. Táto historická anekdota, hoc zjavne nepresná, nám dokladuje, že na mieste dnešnej supermodernej metropoly rástla pred dvesto rokmi bujná vegetácia. Singapur teda nie je historické mesto a pred 19. storočím by ste márne hľadali nejaké znaky, že na tomto horúcom, vlhkom a husto zalesnenom konci ázijskej pevniny jedného dňa vznikne jedna z najslávnejších metropol na svete. Vďaka strategickej polohe medzi Indiou a Čínou sa však Briti rozhodli, že práve tu vybudujú obchodnú kolóniu a v roku 1818 pod vedením sira Stamforda Rafflesa, dodnes oslavovaného ako zakladateľa mesta, sa začalo čistenie pralesa. O šesť rokov neskôr, v roku 1824, oficiálne vzniklo moderné obchodné mestečko Singapur.

A práve obchod ho definoval aj definuje do dnešných dní. O aký obchod ide? O obchod v rámci Ďalekého východu a predovšetkým s Čínou. Vďaka tomu je Singapur dodnes aj  čínskym mestom, pokiaľ ide o usporiadania spoločnosti. Odzrkadľuje sa to napríklad na  prísnych zákonoch, ktoré jasne definujú stovky priestupkov od kŕmenia holubov až po vypľúvanie žuvačiek. Za tie sú následne ukladané pokuty od 500 dolárov až po fyzické tresty ako palicovanie. Samozrejme, nemusíte sa báť, že ak hodíte kúsok chleba holubovi, tak dostanete bitku palicou, ale ak vážnejšie porušíte zákon, tak sa vám to stať môže. Vďaka  kombinácii výbornej lokality, odhodlaniu obchodovať a ochote podriadiť sa prísnej disciplíne, podarilo sa Singapuru ekonomicky napredovať ako máloktorej krajine na svete. Chudobný prístav zo 60. rokov 20. storočia sa za tridsať rokov premenil na svetovú metropolu a koncom milénia sa zaradil medzi najmodernejšie mestá planéty. Niekedy sa o úspechu Singapuru hovorí ako o ekonomickom zázraku.

 

Čínska tradícia v praxi

Tento malý zázrak moderného sveta sa výrazne podpísal aj na vzhľade samotného mesta. Nedá sa povedať, že by nebolo historické, ale určite sa dá povedať, že je moderné a navyše má unikátne nastavenie spoločnosti – vďaka obchodu je značne multikultúrne a multietnické. Nájdeme tu Malajcov, Indov a najväčšiu etnickú skupinu tvoria Číňania. Ich odkaz v Singapure rezonuje najviac nielen v rámci spoločenského usporiadania, ale aj vo vzťahu k podobe mesta. Nepredstavujte si však šindľové strechy a drevené budovy ako v starej Číne. Takýchto budov tu síce zopár nájdete, ale ide skôr o vzťah k histórii a prírode. Podľa čínskych tradícií totiž netreba lipnúť na minulosti, práve naopak, treba dať priestor pokroku. V praxi to znamená, že koloniálne budovy Singapuru sú zachované a krásne zrekonštruované, ale pár krokov od nich nájdete už moderné presklené mrakodrapy a nik sa nad tým nepozastavuje. Rovnako väčšina historických budov sa dodnes využíva – nie sú len konzervované ako pamiatky. Nájdeme v nich múzeá, hotely, reštaurácie i bary. Je zaujímavé, že v centre mesta tento kontrast medzi moderným a historickým nepôsobí vôbec rušivo, pravdepodobne vďaka faktu, že všetky historické budovy (ale aj tie moderné) sú dokonale udržiavané.

Hovorí sa, že ak chcete vidieť, čo dokážu postaviť peniaze, pozrite na Singapur. S týmto výrokom sa dá súhlasiť, pričom je dôležité poznamenať, že v meste nikdy neprebehla divoká, nekontrolovaná výstavba, ako v niektorých iných ázijských metropolách. Singapur si totiž dlhodobo stráži svoju podobu a presne sleduje čo, kde a ako bude postavené. V Singapure sa napríklad nesmú stavať budovy vyššie ako 300 metrov. Bez výnimky. Preto aj v porovnaní s mestami ako Hongkong, Tchaj-pej alebo Šanghaj so superobrovskými vežami nemá Singapur žiadne dominantné mrakodrapy. Miestna vláda jednoznačne uprednostňuje viac homogénnu zástavbu nižších moderných budov pred vyčnievajúcimi gigantami.

Zaujímavé je tiež riešenie otázky rozširovania mesta. Singapur, ako ostrovný štát, nemá veľa priestoru a má jasne stanované, koľko má byť v meste zelene. Búranie starého mesta a rušenie parkov neprichádza do úvahy, a tak musia byť firmy, čo tu chcú stavať, kreatívne. Vďaka tomu sa začalo so zasypávaním mora a modernou výstavbou na umelej pevnine. Za posledných tridsať rokov sa mesto týmto spôsobom rozšírilo o desiatky kilometrov štvorcových a na zasypanom mori stojí napríklad aj nová banková štvrť či legendárna Marina Bay Sands.

 

Čo dokážu postaviť peniaze

Komplex hotelov s kasínom Marina Bay Sands je ikonou mesta. Tri mrakodrapy, na ktorých je umiestnená štylizovaná 340-metrová loď, majú len jedenásť rokov, no dnes by ste ťažko hľadali panorámu Singapuru, kde nevidieť tento extravagantný komplex. Tento pozoruhodný projekt pekne ilustruje, akým spôsobom sa dnes v meste stavia. Napríklad samotný pozemok pod Marinou bol v dobe jej stavby najdrahším pozemkom na planéte – s cenou 1,2 miliardy dolárov, pričom koncern Sands, ktorý projekt staval, na jeho dokončenie vynaložil ďalších 6,8 miliárd a v najbližších rokoch plánuje do rozšírenia Marina Bay Sands investovať ďalších 3,3 miliardy dolárov. V Singapure sa stavia len vo veľkom štýle.

Marina Bay Sands nie je jedinou ikonickou stavbou Singapuru na mieste, kde kedysi bývalo more. Ďalším divom Levieho mesta sú slávne záhrady Gardens by the Bay – ponúkajú nielen skvelý príklad miestnej architektúry, ale vyjadrujú i filozofiu mesta a jeho vzťah k prírode. Singapur si totiž cení zeleň a prírodu, no zároveň považuje za kľúčové, aby zeleň a prírodu dotvárala ruka človeka, a takto ju dovedie k dokonalosti. Toto presvedčenie opäť pochádza z čínskej filozofie, konkrétne z klasického čínskeho záhradníctva a v plnej kráse sa predvádza práve v Gardens by the Bay, v dokonale udržiavaných gigantických moderných skleníkoch, kde okrem úžasných rastlín z celého sveta nájdete aj umelý kopec s vodopádom či umelé „superstromy“, obrastené zeleňou, ktoré časom vytvoria nad záhradou dizajnovú rastlinnú klenbu. Tu vidieť krásu prírody vylepšenú rukou človeka doslova na každom kroku.

Tá príslovečná ruka človeka riadi Singapur nielen v záhradách. Zeleň je krásne udržiavaná aj pri cestách, v parkoch a všade na verejných priestranstvách. Vzhľadom na tropické podnebie tu všetko rastie výborne, preto je dôležité zeleň skôr udržovať ako sadiť – a to tu robia dokonale. Mesto taktiež úspešne kontroluje negatívne následky trópov v podobe hmyzu a škodcov. Napríklad komáre, ktoré tu kedysi vo veľkom roznášali maláriu, dnes v Singapure už prakticky nenájdete. Ako sa to podarilo? V jednom momente miestni vystriekali celé mesto a zbavili sa prakticky všetkého hmyzu. Následne vypustili ten, ktorý chcú – napríklad včely. Dodnes v meste realizujú pravidelné postreky, aby zabránili rozmnožovaniu škodlivého hmyzu.

 

 

Samuel Kĺč > foto Samuel Kĺč

 

Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER september-október 2021