Priemyselná architektúra z konca 19. storočia a prvej polovice 20. storočia priniesla špecificky vyhranenú estetiku. Tehlové továrne, pivovary, haly, dielne a iné technické stavby s výraznými konštrukciami – železnými nosníkmi, železobetónovými stĺpmi, odkrytými konštrukčnými prvkami či oknami s tabuľkovým rastrom sa stali nielen predmetom obdivu nasledujúcich generácií, časť z nich sa dokonca dostala aj na zoznamy pamiatkovo chránených objektov.
Industriálny štýl charakterizuje hrubé či veľmi praktické opracovanie materiálov, spravidla ide o kovy, drevo, betón, sklo, prírodnú kožu, tehly… a miestnosti bývajú spravidla tehlové (v odtieňoch bielej, tmavej alebo typicky červenooranžovej vo variante priznaného, patinovaného alebo natretého muriva), betónové, panelové, s oceľovou konštrukciou. Atmosféru konzervujú zvyšné steny zásadne v odtieňoch bielej, zašpinenej bielej, sivej či béžovej. Nevylučuje sa ani betónový povrch či citlivé použitie čiernej tabuľovej farby.
Skreslenú predstavu o industriálnom vzhľade vyvracia jeho moderný variant, aplikovaný v minimalisticky zariadených novostavbách, v ktorých liatinu a železo nahrádza chróm, nerez, občas i meď, väčšie zastúpenie základných farieb (červenej, žltej, modrej ale najmä bielej i antracitovej). Príznačný dizajnový prvok tvoria odhalené pôvodné rozvody inštalácií a potrubia ošetrené novým, farebne adekvátnym náterom.
Autor: Katarína Frývaldská
