Rozhovor s arch. Imrichom Pleidelom predsedom SKA

Nedávne valné zhromaždenie Slovenskej komory architektov volilo nielen svoje nové predstavenstvo, ale i predsedu. Počas jubilejného, 25. roka založenia SKA bude na jej čele stáť architekt Imrich Pleidel. Nie však po prvýkrát.

Aktivitou hýriaci architekt bol spolupracovníkom prípravného výboru a v roku 1992 zakladajúcim členom Slovenskej komory architektov. Od jej vzniku pôsobí zároveň aj ako autorizovaný architekt v slobodnom povolaní vo vlastnej architektonickej kancelárii a od roku 2009 vedie aj spoločnosť PLEIDEL ARCHITEKTI, je tiež autorom a spoluautorom mnohých projektov v oblasti bytovej a občianskej výstavby, verejných priestorov, záhradnej a krajinnej architektúry. Podieľal sa na spracovaní viacerých územnoplánovacích dokumentácií miest, obcí a zón, je členom vedeckej a umeleckej rady Fakulty a architektúry STU a vedeckej rady Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Ako člen viacerých pracovných skupín pri MDVRR SR a SKA sa podieľal na príprave nového stavebného zákona a súvisiacich právnych predpisov. Ako dlhoročný člen predstavenstva SKA bol v roku 2013 a opätovne v rokoch 2015 a 2017 zvolený za predsedu Slovenskej komory architektov.

 

Čo momentálne figuruje v zozname dôležitých úloh SKA?

Predovšetkým príprava podkladov pre nový stavebný zákon a súvisiace predpisy, štandardy architektonických služieb a postupy pri ich oceňovaní a v neposlednom rade metodika stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky vo verejnom obstarávaní architektonických služieb. Na týchto materiáloch pracujeme v našich odborných tímoch kontinuálne už niekoľko volebných období. Pred nami stojí napríklad aj „presviedčanie“ o zodpovednej architektúre so všetkým, čo k tomu patrí; kvalitný vnútorný obsah, silné argumentačné dôvody viažuce sa na kvalitu života, schopnosť presvedčiť ekonomickú „loby“, že riešenia navrhované v tomto duchu majú priaznivý dopad na ekonomický a všeobecný rozvoj spoločnosti. Komora musí prevziať a podporovať aj iné činnosti, ako len utilitárne, ktoré prikazuje zákon. Do týchto aktivít je však potrebné zapájať mladú a strednú generáciu architektov, získať ich pre náš stav. V súčasnej dobe akoby chýbal prirodzený záujem o veci spoločné a radi by sme to zmenili. Snažíme sa nájsť vhodné modely a formáty zapojenia najmä mladších kolegov, ktorým by sme my starší už radi odovzdali štafetu. V predstavenstve si uvedomujeme, že nezastupiteľnú úlohu zohráva vzájomná komunikácia, dostať architektov zo strany orgánov komory, ako aj členov samotných bližšie k sebe. Existuje nespočetné množstvo spojení, foriem, stretávaní sa, treba ich len správne uchopiť a využiť na to, aby sa vec architektúry ako celospoločenský fenomén dostala viac medzi ľudí.

Ubehlo 25 rokov, odkedy sa zrodila myšlienka založiť SKA. Čo bolo tým „hnacím motorom“?

Celkom prvým impulzom bolo vyhlásenie VPN v Umelke, krátko po novembrových udalostiach v Prahe, ktorého signatárom bol okrem iných aj architekt Bohuslav Kraus. Následne v decembri 1989 sa v PKO stretli architekti a na tomto spontánnom stretnutí sa prirodzene domáhali potreby obnovenia stavovskej organizácie. To bol prvý impulz vzniku Slovenskej komory architektov. V tom čase som dostal „echo“ od Petra Vitka, že sa zakladá komora a prizval ma ku spolupráci. Začal som pomáhať na príprave niektorých dokumentov, ktoré boli nutné pre založenie a činnosť komory. Nik z nás nevedel, do čoho ideme, len sme verili myšlienke stavovskej organizácie. Nastala však zvláštna situácia, aby vznikla komora, musela mať členov, ktorí schvália jej vznik. Ale ako bude mať členov, keď ešte vlastne neexistuje? Problém „vajca a sliepky“ vyriešil vo februári roku 1992 prijatý zákon o komorách, ktorý stanovil legislatívne podmienky na založenie a fungovanie komôr architektov a stavebných inžinierov. Začiatkom októbra 1992 sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie, a to už malo svojich prvých zakladajúcich približne 40 členov, ktorí splnili zákonné podmienky. Títo prví „40 statoční“ museli zrušiť akékoľvek iné zamestnanie či živnosť. Cítili sme však v tomto kroku silný zmysel.

Na ktoré momenty ste v rámci činnosti Slovenskej komory architektov pyšný?

Napríklad na projekt Ceny za architektúru CE·ZA·AR a na jej posledných pár rokov obzvlášť. Myšlienka na jej založenie prišla počas predsedníctva architekta Branislava Somoru, keď bol podpredsedom Peter Bouda. Prešla svojou úvodnou komornou fázou, neskôr sa skúšali rôzne formy a dnes už má jasnú, ucelenú, výborne fungujúcu celoročnú koncepciu, ktorá vrcholí, a vlastne opäť začína, gala večerom s udeľovaním cien v priamom televíznom prenose. CE·ZA·AR sa stal fenoménom s celoslovenským i medzinárodným dosahom. Možno povedať, že dnes je silnou značkou a zároveň inšpiráciou pre viaceré architektonické ocenenia, udeľované nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Z posledných rokov by som rád vyzdvihol predovšetkým oblasť architektonických, urbanistických a krajinárskych súťaží návrhov, ktorá sa svojou početnosťou, rozsahom i kvalitou zadaní začína veľmi dobre rozvíjať. Výsledky sú vo výraznej miere výborné a prinášajú predovšetkým veľké pozitíva pre zadávateľov i širokú verejnosť.

Broňa Tarnócy, foto: archív SKA a architektonickej kancelárie PLEIDEL ARCHITEKTI