Domáca pracovňa, teda kútik alebo celá miestnosť v byte vyčlenená na nerušenú duševnú prácu, je vcelku nenáročným interiérovým zadaním. S trochou praktických rád a pestrým nábytkovým výberom súčasného trhu ju dokáže zariadiť každý.
Skôr, než sa človek pustí do plánovania a zariaďovania svojho „home office“, musí dôkladne zvážiť svoje nároky aj priestorové možnosti. Inak ku pracovni pristúpi, ak v nej strávi šesť výkonných hodín každý deň a inak, ak mu poslúži len občas. Iná „interiérová pesnička“ je, ak má k dispozícii celú samostatnú miestnosť, iné je, keď sa musí uskromniť v nevyužívanom kúte. Vo svojej najzákladnejšej podstate stačí vytvoriť usporiadané miesto nie väčšie ako pár metrov štvorcových s doskou stolíka, stoličkou a primeraným osvetlením. Predstavy „home office“ sa totiž viažu predovšetkým na prácu s počítačom, a tie sú dnes také malé a spratné, že nevyžadujú veľkorysé priestory. Samozrejme, pokiaľ človek pri svojej práci potrebuje mať po ruke knižnicu, kartotéku či archív, nároky domácej pracovne sa zvyšujú.
Za zatvorenými dverami
Keď sa v ideálnom prípade v prevádzkovej schéme bytu podarí pre pracovňu nájsť samostatnú miestnosť, mala by byť primerane veľká (stačí aj 6 – 8 m2) a mala by mať okno – nielen kvôli priamemu vetraniu či osvetleniu, ale aj pre výhľad – pri duševnej práci je niekedy vhodné či inšpirujúce, ak sa človek zahľadí niekam do diaľky. Pre umiestnenie samostatnej pracovne platia podobné podmienky ako pre spálne – vhodná je orientácia na východ či severovýchod, s oknami odvrátenými od rušných ulíc napríklad do záhrady alebo pokojného dvora. Logické požiadavky nerušeného alebo slnkom neprehrievaného priestoru môže skomplikovať to, ak človek vo svojej pracovni prijíma návštevy. V takom prípade je vhodné mať pracovňu poruke, v blízkosti vchodu (aby sa návštevníci netúlali po súkromných zónach príbytku), toalety a kuchyne. V takejto zostave sa len zrkadlí osvedčená prevádzkovo-priestorová schéma bežných kancelárskych dispozícií. Častým trikom pre stvárnenie takýchto samostatných pracovní býva ich zlúčenie s hosťovskými izbami. Zvlášť v rodinných domoch, kde rodina privíta z času na čas návštevu, je takéto viacúčelové riešenie mimoriadne vítané.
Zdieľaná príležitosť
Ak nie je k dispozícii samostatná miestnosť pracovne, musí si nájsť nerušený kútik v niektorej inej miestnosti. Duševná práca ako pridružená funkcia si najčastejšie nachádza miesto v spálňach, občas v obývacích izbách alebo chodbách. Vo všetkých prípadoch hľadáme miesto, ktoré neprekáža pri ostatných prevádzkach, a súčasne, ktoré je v ústraní, nevyrušované okolím. Preto je spálňa najvhodnejšia. Ako dr. Jekyll a mr. Hyde mení svoju identitu: cez deň sa v nej pracuje a v noci spí. Spánkoví puristi síce radia, aby sa práca s oddychom nemiešala; doslova varujú pred tým, aby vás robota pri zaspávaní alebo prebúdzaní neprovokovala, no pokiaľ neexistuje iná možnosť, musia sa tieto dva svety zosúladiť v kompromisnom riešení. V takom prípade býva dobrou radou, aby ste nenechávali rozrobenú prácu (takzvaný pracovný neporiadok) viditeľný pred tým, než sa uložíte k spánku. Ľahko ho upracete napríklad za posuvné alebo roletové dvere, ktorými zakryjete plochu pracovného stola. Z hľadiska samotného umiestnenia pracovného zákutia je potrebné dbať na polohu v najlepšie osvetlenej časti miestnosti, ideálne pri okne (prednosti výhľadu pri práci sme spomenuli vyššie). Ak je miestnosť členitejšia, pracovnému stolu pristane tá najmenej exponovaná (vyrušovaná) časť, napríklad niekde za rohom. Do úvahy tiež treba vziať psychológiu priestoru – nie je žiaduce, aby od pracovného stola boli priame vyhliadky na lákadlá – posteľ, televízor alebo trebárs chladničku. Duševná práca si vyžaduje úplnú koncentráciu a tomu treba podriadiť aj dizajnérske a nábytkové stvárnenie zákutia pracovne.
Nerozlučná dvojica
Dôležitú nábytkovú úlohu domácich pracovní zohráva stolička, ktorá – ako si ukážeme na zopár príkladoch v nasledujúcom článku – musí spĺňať nielen faktor ergonomického výkonu, ale aj primeraného (domáckeho) vzhľadu. Výber stoličky teda patrí k tým ťažším úlohám pri dizajne spální. Vyhraté máte, ak nájdete takú, ktorá vám „sadne“ ako uliata a súčasne podčiarkne či doplní celkový štýl príbytku. Ku stoličke sa viaže primeraný stôl ako pracovná plocha s definovanou výškou. Tá závisí predovšetkým od konkrétnej fyziológie človeka a zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí okolo 72 cm. Presné rozmerové koordináty pracoviska určujú mnohé ergonomické štúdie – na internete nájdete zrozumiteľné obrázky postavičiek so správne zalomenými lakťami a kolenami, zapretými nohami, predklonom chrbtice a pohľadom upreným na obrazovku tak, aby nezaťažoval krčné stavce.
Michal Lalinský › foto archív autora
Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER júl-august 2020