Človek sa rád schová pred nepriazňou počasia (a rušným zhonom vonkajšieho sveta) v útočisku svojej domácnosti. No rovnako rád vyhľadáva pobyt v prírode – aspoň v podobe krátkeho spočinutia na pekne zariadených terasách či balkónoch.
S príchodom jarnej (záhradkárskej) sezóny sa pozornosť obyvateľov domácností zameriava aj na stvárnenie priestorov priliehajúceho exteriéru. Sú to rôzne balkóny, loggie či záhradné terasy, ktoré dopĺňajú bytový interiér a obohacujú ho o kontakt s okolitým vonkajškom. Paradoxne, aj toto exteriérové prostredie je vlastne potrebné riešiť podobne ako interiérovú problematiku.
Typologický menoslov
Pokiaľ to dispozícia, architektonický alebo stavebný zámer bytu dovolí, je vždy prínosné doplniť ho exteriérovými priestormi. V tom najmenšom možnom formáte stačí, ak sa pred francúzske okno (teda okno, ktorého parapet je znížený až ku hrane podlahy) osadí akurátne široká rímsa so zábradlím. Sotva sa na taký malý priestor zmestí akýkoľvek kus nábytku, napriek tomu stačí, aby mal majiteľ vitálny kontakt s exteriérom. Pri otvorenom okne sa na tomto „francúzskom balkóne“ môže aspoň nadýchnuť, prípadne v úzkych kvetináčoch dotvoriť fasádu (i výhľady z interiéru) krásou zelene. Ak rímsa vytŕčajúca z fasády presiahne rozmer 40 – 50 cm, potom už môžeme hovoriť o balkóne. Profesor J. E. Koula o balkónoch hovorí ako o „voľne vystupujúcich doskách z troch strán obmedzených zábradlím. Rozširujú priestor bytu do nekonečného voľného priestoru a mali by byť dostatočne priestranné, skutočne obytné a príjemné. Aby získali plnohodnotnú funkciu – napríklad, aby sa naň zmestili aspoň 2 stoličky s kaviarenským stolíkom, je vhodné, aby ich hĺbka presiahla 125 cm. Plytšie balkóny sa dajú zariadiť užšími ležadlami (minimálne 110 cm) alebo malými stolčekmi. Ak sa balkón využíva hospodársky, napríklad na sušenie bielizne, treba na jeho hĺbkový rozmer rátať šírku sušiaka (55 cm) plus manipulačný koridor 60 cm. Dĺžka balkóny závisí od možnosti stavby či zámeru architekta, mala by však dosahovať minimálne 110 cm. Niekedy balkón obieha pozdĺž celej dĺžky fasády a o exteriér obohacuje každú miestnosť. Z hľadiska pôdorysného tvaru sa najefektívnejšie javí obdĺžnik, pôvabne vyzerajú aj polkruhové balkóny. Architekti v 90. rokoch im skúšali dodať aj trochu dynamiky a nezriedka uprednostnili formu pred funkciou, keď to skúšali s trojuholníkovými doskami balkónov. Ostré uhly, ktoré vo vrcholoch trojuholníkového balkónu vznikajú, sa však dajú využiť len ťažko a ich údržba je zložitejšia. Pre väčší komfort pobytu na balkóne je vhodné vytvoriť závetrie v podobe bočnej steny; veľmi efektívne je, pokiaľ sa balkón navrhne do rohu (z dvoch strán uzavretého fasádnym múrom) alebo pod uhlom do sekvencie predstavených balkónov. Ak je exteriérový priestor uzavretý múrmi z troch strán, teda ak je balkón „zasunutý“ do telesa stavby, hovoríme o lodžii. Takýto priestor je z hľadiska pobytu účelnejší, pretože človeka chráni pred dažďom či vetrom oveľa lepšie, ako balkón. V prípade väčších rozmerov sa už dá hovoriť o terasách. Tie častejšie nachádzame pri rodinných domoch ako prirodzený prechod medzi stavbou a záhradou, no vyskytujú sa aj v mestách v bytových domoch. Tu majú najčastejšie podobu strešných terás a šťastným majiteľom bytov na najvyšších podlažiach prinášajú nielen veľkorysé exteriérové priestory, ale aj nadhľad z výšky ponad strechy mesta. Záhradné terasy rodinných domov, umiestnené na terén, sa stávajú voľným, prirodzeným pokračovaním obytných interiérov – kuchýň alebo obývacích izieb. Ich rozmery limituje veľkosť pozemku, organizácia záhrady i spôsob používania. Nezriedka sú rodinné domy so záhradou a terasou vybavené aj balkónom na poschodí. V takom prípade sa však stáva zbytočný – nevyužívaný, pretože majiteľ radšej uprednostní pobyt na záhradnej terase, než by mal sedieť vo výške na balkóne a na záhradu sa len pozeral. Balkóny, lodžie a terasy sú teda tými stavebnými článkami, ktoré majú doplnkovú obytnú funkciu, rozvíjajú interiéry príbytkov o kontakt s exteriérom a zároveň sa využívajú na estetizáciu (kompozičné dotvorenie) fasád budov.
Michal Lalinský
foto archív autora
Viac si prečítate v INTERIER-EXTERIER máj-jún (2018)