Nočná zóna príbytku je ako transportný terminál. Na krídlach snívania (a s výdatnou podporou praktického dizajnu) v nej prelietame z jedného dňa do druhého.
V odbornej reči architektov sa nočnou zónou označuje tá časť príbytku, ktorú jej majitelia využívajú najmä v čase nočného pokoja. V logickom systéme tvorí náprotivok dennej časti bytu. Niekedy túto „dvojdomosť“ – základné rozdelenie obydlia – nazývajú súkromnou a verejnou časťou bytu. V oboch prípadoch názvoslovie hovorí jasne. Nočná, teda privátna zóna slúži výlučne majiteľom bytu a pozostáva v prvom rade zo spálne a k nej pridružených podporných priestorov: šatník prípadne komora, kúpeľňa a toaleta. Niekedy sa k nim radia aj zriedkavejšie druhy miestností ako budoáre, salóniky či sekundárne odpočinkové miestnosti. V každom prípade ide o tú časť bytu, pre ktorú platí osobitný režim nielen pri funkčnom riešení, ale aj pri stvárnení jej štylistiky.
Tiché útočisko
Z prirodzenej podstaty nočnej/privátnej zóny vyplýva jej pozícia v rámci bytu. Mala by byť umiestnená na „odvrátenej strane“, teda v tichšej časti príbytku, čo najďalej od dennej zóny a vstupu, tak aby ju prevádzka domácnosti nevyrušovala. V praxi to znamená, že miestnosti ako spálne či odpočinkové salóniky by sa oknami mali orientovať na tichšiu stranu – do vnútrobloku, dvora, záhrady či bočnej, menej hlučnej uličky. Dôvod netreba bližšie rozpisovať – spí alebo oddychuje sa ťažko, ak pod oknami rinčí hlučný mestský život. Z hľadiska dispozície sa nočná zóna najlepšie vyníma v oddelenom „trakte“ bez priamej nadväznosti na kuchyňu alebo obývaciu izbu. Je výhodné, pokiaľ byt na dve zóny delí napríklad hala alebo pozdĺžna chodba. Samozrejme, spálňu je potrebné ďalej viazať s ostatnými miestnosťami nočnej zóny. Príjemné používanie zaistí napríklad doplnok samostatnej miestnosti šatníka, prepojenie s budoárom alebo kúpeľňou. Všetky uvedené miestnosti spoluvytvárajú oázu intímneho a bezpečného útočiska.
Správna orientácia
Aby komplikácií s pozíciou nočnej zóny nebolo málo, treba sa zamyslieť aj nad orientáciou miestností vo vzťahu ku svetovým stranám. Spálňa ma optimálnu orientáciu na východ alebo juhovýchod, pre kúpeľňu (pokiaľ je natoľko luxusná, že disponuje vlastným oknom) sa zasa oplatí orientácia na sever. Priame južné slnko či západ je pre spálňu mrzutosť, ktorú treba riešiť dodatočným zatienením. Nie je nič príjemné zaspávať v priestore rozpálenom celodennými slnečnými lúčmi.
Okná dokorán
Absolútnou nevyhnutnosťou spálne je priame vetranie. Čas v nich strávený predstavuje približne tretinu dňa, počas ktorej sa vzduch v miestnosti vydýcha a oťažie. Preto by sa malo pravidelne vetrať, buď prostým nárazovým otvorením okien dokorán, priebežnou ventiláciou, alebo dômyselnými spôsobmi výmeny vzduchu pomocou podpornej techniky (napríklad čoraz bežnejšou rekuperáciou šetrnou z energetického hľadiska). Našťastie sa dnes už nenavrhujú kabíny nocľahární, ktoré by trpeli okennou nedostatočnosťou – vďaka stavebným normám a moderným užívateľským nárokom si spálne bez okien už ani nevieme predstaviť.
Michal Lalinský
foto archív autora
Viac si prečítate v INTERIER-EXTERIER júl-august (2018)