Milan Lukáč

Svet Milana Lukáča v sochách a grafických listoch predstavuje zvláštne, akoby však známe prostredie. Je to ríša prírody, zvierat a rastlín, ktorá pripomína akýsi začarovaný kruh, kde sa vždy niečo začína a končí. Raz sú to sny, predstavy a fantázie, inokedy skryté túžby po neznámych končinách, ktoré poznáme z tajomných príbehov detstva.

Pri trojrozmernej tvorbe rád pracuje s kovom a drevom, najčastejšie pritom kombinuje rôzne kusy kovového šrotu. Dlhodobú tému predstavuje najmä živočíšna ríša a príroda – vtáky, ryby, hmyz, vodu, kvety, steblá trávy. Sám tieto motívy rozdeľuje na dve skupiny: Beštie a Botanický sen. Krehkosť prírodných foriem neoživuje len v bronzových a kovových objektoch, spracúva ich aj prostredníctvom grafických listov či nízkych reliéfov. Vyniká v nich jeho ľahká, improvizačná kresba, ktorou vystihuje podstatu prírodného tvaru i ľahkosť pohybu. Na druhej strane pri sochárskej tvorbe pracuje premyslene, je zvyknutý zvárať kusy železa s citom pre líniu. Vyhýba sa pritom náhodnosti, napriek tomu, že samotný prejav nebýva vyhradený ani technicky presný. Nie je mu cudzia ani figurálna a portrétová tvorba, reliéfy či asambláže, pri ktorých je rovnako brilantný. Jeho sochy nepredstavujú nejaký monolitický blok, skôr sa snažia s priestorom splynúť, vytvoriť súznenie. Milan Lukáč je autorom viacerých významných sochárskych objektov na Slovensku: Pamätník holokaustu v Bratislave, Pamätník politickým väzňom v Žiline, Pamätník Železnej opony na sútoku Dunaja a Moravy pod hradom Devín (v roku 2008 ho odhalila anglická kráľovná), Pamätník maliara Imra Weinera-Kráľa v Považskej Bystrici… Rozhovor s nim nájdete v októbrovom čísle.

1992 – laureát „Eurocreation“, artist stay in Niort, Francúzsko
1993 – Artist Studio, Kulturkontakt, Viedeň
1995 – 1. cena – Holocaust monument in Bratislava (1995 – 1997, realizácia)
1996 – Mikuláš Galanda Fondation – štipendium
1997 – M. Galanda – Cité internationale des Arts, Paríž
1998 – Monument politickým väzňom, Žilina