Maroš Fečík – Tvrdo pracuj a buď milý k ľuďom

Tvrdo pracuj a buď milý k ľuďom – tak znie heslo štúdia PLUSMINUS ARCHITECTS, ktoré sa ocitlo aj na veľkej antracitovej tabuli v centre ateliéru na Grösslingovej ulici v Bratislave. O skutočnosti, že vysoká pracovná morálka nepoľavila, svedčia úspešné projekty rodinných domov a pravidelné nominácie na ocenenia Slovenskej komory architektov. Aktuálne trendy, kvalita bývania či spolupráca s klientmi boli témy, o ktorých sme sa zhovárali architektom Marošom Fečíkom.  

Tvorivými návrhmi formujete architektúru na Slovensku už viac ako 20 rokov. Ovplyvnila architektúra spätne aj váš osobný život, životný štýl, pohľad na realitu či spôsob uvažovania?

Naučila ma veľkej trpezlivosti a povedal by som aj „pokore“, ale to slovo je akosi príliš porazenecké. Lepšie bude – láskavosti. Láskavosti k sebe, k prostrediu do ktorého vstupujeme, k ľuďom ktorých prostredie rámujeme a aj k ostatným účastníkom celého toho kolotoča.

Máte v architektúre svoje obľúbené smery alebo štýly? Inklinuje k niektorým z nich vaša tvorba?

Mám rád domy, miesta, filmy, obrazy alebo aj hudbu, v ktorých nebadať jednoznačný štýl alebo zaradenie do škatuľky. Architektúra ako úžitkové umenie je oveľa komplexnejšie vyjadrenie potrieb človeka a prostredia a nevedie k nemu žiadna jednoduchá skratka. Jednou z mojich veľkých tém je telesnosť architektúry, jej prítomná „naozajstnosť“ a uveriteľnosť. Konštrukčná a materiálová podstata. Haptický, telesný zážitok. Obyčajné, zrozumiteľné veci každodenného života.

Mnohé z vašich pôsobivých rezidenčných projektov sa nachádzajú v bratislavskej mestskej časti Rusovce. Čím je táto lokalita výnimočná?

Je to príjemné miesto na bývanie. Krajina medzi lesom a vodou. Permanentný pocit, že ste na dovolenke.

Každý z nás má osobité nároky a predstavy o vlastnom bývaní. Vnímate u svojich klientov požiadavky, ktoré sa pri stavbe / zariaďovaní nehnuteľnosti opakujú, prípadne vo všeobecnosti zhodujú?

Základné požiadavky a dispozičný program bývajú veľmi podobné, skoro rovnaké. Rozdielnosti prichádzajú až pri práci s konkrétnym miestom, terénom a povahami samotných zadávateľov. Každý si ale chce vytvoriť pre seba DOMOV. Nech to znamená čokoľvek. Našou veľkou úlohou je nevytvárať im pri tom priveľa mantinelov a zbytočných prekážok. Dom by mal stále zostať len vonkajšou schránkou a pozadím pre rôzne životy.

Veľký záujem o bývanie v meste stimuluje množstvo developerských projektov bytových či rodinných domov. Aké sú podľa vás parametre kvalitného mestského bývania?

Určite vysoká hustota zástavby a kumulácia pestrých funkcií, možnosť identifikácie s najbližším prostredím a rôznymi ľudskými komunitami.

S Domom vo Vrakuni ste sa zaradili medzi finalistov ceny Dušana Jurkoviča. V čom spočíva jeho výnimočnosť?

Dom sa na malom pozemku snaží reflektovať dôležité hodnoty – zachytiť rôznu kvalitu svetla, vytvoriť miesta plné slnka aj hlbokého tieňa, poopraviť, čo pôvodne vyrušovalo (orientáciu „ulica – záhrada“ nahrádza orientácia všetkými smermi s vytvorením niekoľkých záhrad / átrií) a doplniť, čo na mieste pôvodne chýbalo – rôzne stupne intimity a obývateľnosti.

V Dome v Rusovciach (Cena verejnosti CE.ZA.AR. 2015) ste tak ako aj v iných realizáciách využili kombináciu dreva a betónu. Sú tieto materiály vašou osobnou preferenciou, módou, alebo špecifickým prianím klientov?

Preferujeme použitie materiálov a konštrukcií, ktoré sa na nič nehrajú. Ich prítomnosť je v stavbe samozrejmá a zrozumiteľná. Nenesú žiadne iné posolstvo. Vytvárajú len pozadie / orámovanie pre možné použitie. Dajú sa ohmatať a zažiť. Nechajú nás v sebe bývať, dokážu nás vrelo prijať a absorbovať.

Samuel Brčák

foto archív Maroša Fečíka

Celý rozhovor si prečítate v INTERIER-EXTERIER júl-august (2019)