Milan Houser sa dlhodobo venuje abstraktnej maľbe, ktorá sa prelína s objektovou tvorbou. Súčasťou jeho výtvarnej práce je skúmanie základných materiálových zložiek obrazu – obrazového rámu, plátna a farby. Používa väčšinou priemyselné materiály a technológie s pevne stanovenými formálnymi pravidlami. Dominantným prostriedkom sú špeciálne vyrábané laky, ktorým predchádzalo dlhodobé skúmanie a overovanie možností ich využitia. Obrazy vytvára tak, že stovky litrov laku leje na špeciálne plátno, upevnené na mocný rám. Množstvo laku v preliačinách plátna necháva odparovať a sedimentovať aj niekoľko mesiacov, dokonca rokov – súhrnne ich pomenoval „Kaluže“ – pričom pridávaním rôznych pigmentov dosahuje zaujímavé farebné odtiene. Taký obraz niekedy váži 60 až 150 kg a pre autora predstavuje niečo ako sochu. Na farebných lakoch zaujme nielen vysoký lesk zrkadliaci svoje okolie v deformujúcej podobe, ale tiež transparentnosť a štruktúra povrchu. Drevený rám, skrytý pod obrazom, napriek mnohým rôznofarebným vrstvám naliateho laku presvitá a stáva sa jeho optickou súčasťou. Rôzne povrchové štruktúry autor vytvára pridaním kovových práškov aj mechanickým narušením plátna.
Bezobsažné obrazy neodkazujú na seba, ani na techniku či materiálové vlastnosti, skôr komunikujú s okolím farebnosťou, leskom, tvarom, štruktúrou prípadne rastrom, ich vzhľad sa neustále mení v prebiehajúcom čase a dejovosti. Tvorbu Milana Housera charakterizuje formálna zovretosť a konzistentnosť, sám priznáva, že pri tvorbe inklinuje k rozsiahlym a vlastne nikdy neuzavretým obrazovým sériám (Deeper – deeper, Coooo Bezbarvý Houser, Geometrické polia, Celolesk, Luminiscence, Red & white, Eugenika, Reset 2015, Kdo obraz ještě unese Barvometrie), v ktorých sa snaží obsiahnuť všetky nuansy spôsobov a možností, ako so svojou technológiou zaobchádzať.
Roman Nečas, foto: Jozef Barinka, archív Milana Haousera
