V časoch neustáleho zhonu, keď človek nevie, kde mu hlava stojí, sa obľúbené oddychové kreslo stáva vítanou konštantou upokojenia, pohodlným miestom chvíľkového zastavenia a oddychu od každodenného stresu.
V typologickom členení nábytku rozlišujeme dva základné druhy kresiel. Podľa prvotného určenia ide buď o konverzačné kreslá (niekedy označované aj ako hovorové), alebo oddychové. Hovorové bývajú menších rozmerov, útlejšie a tvarovaním sedacej časti či sklonom operadla umožňujú vzpriamené sedenie potrebné napríklad pri rozhovore s priateľmi. Tento typ kresiel sa najčastejšie používa vo verejných interiéroch, vestibuloch či hovorniach administratívnych budov, no svoju cestu si našlo aj do domácností. Tam sa však z logiky používania oveľa častejšie uplatní oddychové kreslo. Z pomenovania je jasné, že jeho úlohou je poskytnúť sediacemu oporu pri relaxácii, napríklad pozeraní televízie či driemotách. Tomu je zákonite podriadená aj tvarová profilácia. Relaxačné kreslá majú oproti hovorovým vyššie operadlá, väčšie uhly záklonu, širšie opierky rúk a celkovo štedrejšie proporcie. Klasickým príkladom oddychového kresla je takzvaný „ušiak“ s rozšírenými postrannými ušami určenými na lepšie podopretie hlavy.
Pri výbere oddychových kresiel treba zvážiť nielen formát profilu sedenia, záklon sedacej i operadlovej časti či jednotlivé rozmerové proporcie (podriadené výške majiteľa), ale aj typ tkaniny a jej druhové zloženie. Je vítané, ak látka pôsobí na dotyk mäkko a poddajne, čo výrobcovia dosahujú rôznym mixom vláken (najmä vĺn, bavĺn aj syntetík). Ak je preferenciou čalúnenia koža, treba si dať záležať na jej prvotriednom vyhotovení. Lacná koža či nebodaj koženka sú imitácie, ktoré síce pôsobia verne, no v dotyku sa prejavia kompromisne – chladom v zime a „lepkavosťou“ v lete. Prvotriednu koženú useň alebo hrubú kožu so semišovou úpravou spoznáte vďaka jemnej, takmer „rukavičkovej“ prítulnosti.
Častou súčasťou oddychových kresiel býva prídavná podnožka alebo taburetka, zvyčajne vyhotovená v totožnom dizajne a výškovo zosúladená s kreslom tak, aby s ním tvorila prirodzenú jednotu. V prípade, že kreslo s taburetkou „zrastie“, vzniká „chaise longue“, teda predĺžená verzia, niekedy nesprávne označovaná ako leňoška. Či už kreslo dopĺňa taburetka, alebo má predĺžené sedadlo, vždy ide o lákavý nábytkový kúsok zhmotňujúci domáce pohodlie. Čo môže byť lepšie, ako ponoriť sa do jeho mäkkej náruče s vyloženými nohami a uniknúť z tohto sveta do sladkého oddychu?
Michal Lalinský
foto archív autora
Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER január-február (2019)