Láska na prvý posed

Čo môže byť pre nábytok lepšie, ako vychutnať si jeho podarený dizajn? Vychutnať si jeho podarený dizajn vo dvojici!

Jeden zvláštny druh sedacieho nábytku, ktorý nie je v našich končinách príliš rozšírený, nesie ľúbezné pomenovanie. Priamy preklad anglického slova „loveseat“ nemáme, ale pojmy „láska“ a „sedenie“ v názve veľa naznačujú. Široké dvojkreslo je veľké tak akurát pre dvojicu, ktorá si je v intímnostiach celkom blízka. Typológia rozlišuje dva prípady „loveseat“. Kompaktná dvojmiestna pohovka, na ktorú si naši potenciálni milenci sadajú bok po boku, ponúka vynikajúce riešenie do neveľkých príbytkov. Druhý typ pochádza z francúzskej nábytkárskej proveniencie. Takzvané sedenie tête-à-tête (tvárou v tvár) však nie je ničím iným ako dvoma oproti sebe postavenými kreslami zrastenými do jednoliateho celku. Taký kúsok by mal stáť v prostriedku miestnosti ako originálny solitér.

Prísne vzaté, história spochybňuje náš „zamilovaný výklad“ týchto sedadiel. Vývoj „loveseat“ nemá s láskou nič spoločné. Prvé široké kreslá totiž nevznikli ako dvojmiestne sedenie, ale ako praktické riešenie pre dámy 17. a 18. storočia, ktoré so svojimi širokánskymi róbami, krinolínami a konštrukciami sukní potrebovali pri sedení dostatok priestoru. Keď sa od rokokovej módy upustilo, uvoľnilo sa na kreslách miesto aj pre ďalších, tak ho v romantizme 19. storočia s vášňou zaujali milenecké páry. Pochopiteľne, vo všetkej počestnosti: zaľúbenci sa na kreslách „loveseat“ oddávali výlučne štebotavým (či šepotavým) rozhovorom. S nástupom moderného pohľadu na dizajn sa tento druh nábytku postupne vytratil. Len občas vznikol výraznejší kúsok, napríklad esovito zvlnené sedenie Vis-à-vis de Gala od výtvarníka Salvadora Dalího. V dnešných časoch „loveseat“ predstavuje rafinované nábytkové dielo, ktoré dotvorí vkusné interiérové scenérie.

Michal Lalinský, foto archív autora

Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER september-október (2019)