Čo môže byť pre nábytok lepšie, ako vychutnať si jeho podarený dizajn? Vychutnať si jeho podarený dizajn vo dvojici!
Jeden zvláštny druh sedacieho nábytku, ktorý nie je v našich končinách príliš rozšírený, nesie ľúbezné pomenovanie. Priamy preklad anglického slova „loveseat“ nemáme, ale pojmy „láska“ a „sedenie“ v názve veľa naznačujú. Široké dvojkreslo je veľké tak akurát pre dvojicu, ktorá si je v intímnostiach celkom blízka. Typológia rozlišuje dva prípady „loveseat“. Kompaktná dvojmiestna pohovka, na ktorú si naši potenciálni milenci sadajú bok po boku, ponúka vynikajúce riešenie do neveľkých príbytkov. Druhý typ pochádza z francúzskej nábytkárskej proveniencie. Takzvané sedenie tête-à-tête (tvárou v tvár) však nie je ničím iným ako dvoma oproti sebe postavenými kreslami zrastenými do jednoliateho celku. Taký kúsok by mal stáť v prostriedku miestnosti ako originálny solitér.
Prísne vzaté, história spochybňuje náš „zamilovaný výklad“ týchto sedadiel. Vývoj „loveseat“ nemá s láskou nič spoločné. Prvé široké kreslá totiž nevznikli ako dvojmiestne sedenie, ale ako praktické riešenie pre dámy 17. a 18. storočia, ktoré so svojimi širokánskymi róbami, krinolínami a konštrukciami sukní potrebovali pri sedení dostatok priestoru. Keď sa od rokokovej módy upustilo, uvoľnilo sa na kreslách miesto aj pre ďalších, tak ho v romantizme 19. storočia s vášňou zaujali milenecké páry. Pochopiteľne, vo všetkej počestnosti: zaľúbenci sa na kreslách „loveseat“ oddávali výlučne štebotavým (či šepotavým) rozhovorom. S nástupom moderného pohľadu na dizajn sa tento druh nábytku postupne vytratil. Len občas vznikol výraznejší kúsok, napríklad esovito zvlnené sedenie Vis-à-vis de Gala od výtvarníka Salvadora Dalího. V dnešných časoch „loveseat“ predstavuje rafinované nábytkové dielo, ktoré dotvorí vkusné interiérové scenérie.
Michal Lalinský, foto archív autora
Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER september-október (2019)