Hoci manželia z Brna si svoje bývanie v príjemnom byte v centre mesta zamilovali, už dlhšie hľadali vhodnú parcelu pre vlastný dom. Totiž čas, kedy sú ich deti malé a potrebujú najviac rodičovskej pozornosti, túžili prežívať s nimi čo najintenzívnejšie a pokiaľ možno v kontakte s prírodou. Ich sen sa napokon naplnil v bývalej záhradkárskej kolónii na severe mesta, na území, ktoré sa desaťročia využívalo na rekreačné účely a ktoré sa v poslednej dekáde zmenilo na štvrť s rezidenčným bývaním.
Parcela v tvare obdĺžnika napriek svojej neveľkej ploche 5 árov ponúkala viacero výhod – pokojnú lokalitu, a to priamo v susedstve lesa, z ktorej cesta autom do centra mesta netrvá dlhšie ako zopár minút. Tieto argumenty rozhodli v prospech kúpy a manželia sa mohli začať obzerať po architektonickom štúdiu, aby im navrhlo vysnívané bývanie. So svojimi predstavami sa obrátili na architektku Markétu Veselú a jej ateliér Maura. Zadanie znelo pomerne jednoducho: svetlý, priestorný dom, nič komplikované, ale nie „krabica“, zároveň sa mal odlišovať od okolitých domov, ale nenápadne a taktiež mal maximálne využiť najcennejší benefit – blízkosť lesa. Po prvotných štúdiách sa napokon zrodil finálny koncept – orientáciu stavby zadefinovala atmosféra lesa, ktorý mal v čo najväčšej možnej miere „prenikať“ do vnútorných 
priestorov.
Zároveň mal navrhnutý objekt nadväzovať na kontext miestnej zástavby a nevystupovať z uličného radu. Tieto parametre sa napokon premietli do siluety s dvomi kontrastnými hmotami: nízky jednopodlažný „hranol“ kopírujúci svojou dlhšou hranou uličnú čiaru + mäkko zaoblený dvojpodlažný „trojuholník“. Nemenej určujúcim faktorom pre celý návrh sa stalo rozhodnutie situovať hlavný obytný priestor na poschodí a spálne sa ocitli na prízemnom podlaží.
Veľa svetla
Hlavná dispozícia sa v tvare písmena „V“ roztvára do priľahlého lesa, pričom do priestoru medzi „ramenami“ v kline „véčka“ je na poschodí umiestnená vonkajšia terasa, poskytujúca nádherný priamy výhľad do lesa. Šikovne skrytá pred pohľadmi susedov súčasne tvorí zastrešenie nad výstupmi zo spální v prízemí, čo má aj užitočnú praktickú funkciu – chráni pred dažďom a vytvára intímne „zákutie“ pre vonkajšie posedenie nadväzujúce na záhradu. Kým severovýchodne orientovaná oddychová zóna v prízemí je oslnená iba ráno, na poschodí – vďaka oknám situovaným po „ramenách“ trojuholníkového pôdorysu – preniká svetlo do obytnej časti po celý deň. Dobré presvetlenie umocňuje i prevýšené okno na galérii z juhu.
Menej obvyklé situovanie kuchyne, jedálne a obývačky na poschodí a spální do prízemia motivoval jednak fakt, že prízemie býva väčšinou chladnejšie (keďže teplý vzduch stúpa nahor, je umiestnenie obytného priestoru na poschodí energeticky úspornejšie) a jednak spomenutý zámer voviesť do obytného priestoru veľa svetla. Zároveň sa takto ešte viac roztvoril úžasný výhľad na protiľahlý les. Predĺžiť dopad slnečných lúčov do interiéru umožnilo aj zaoblenie objektu.
Praktické riešenia
S mäkkými líniami bieleho dvojpodlažného trojuholníka kontrastuje jednoduchý tmavosivý hranol. Už svojím „prísnym“ stvárnením akoby naznačoval jeho utilitárnu, praktickú funkciu „technického“ zázemia (vstupné priestory, garáž, dielňa), navyše z pohľadu od ulice optimálne korešponduje s rámcom strohých tvarov susedných stavieb.
Stavbu pokrývajú zelené strechy (s bylinkovým záhonom, bezúdržbovou záhradou a trávnatou plochou na slnenie či hry s deťmi) a relaxačné terasy, pričom všetka dažďová voda odtekajúca z terás sa zachytáva v retenčnej nádrži, aby sa dala využívať ako úžitková voda a na zalievanie záhrady.
Peter Michal › foto Robert Žákovič
Viac si prečítate v INTERIER-EXTERIER marec-apríl 2020