Kaštieľ s novým poslaním

V zrekonštruovanom kaštieli v Gbeľanoch, ktorý dnes slúži ako štvorhviezdičkový hotel Chȃteau Gbeľany, návštevníkov možno prekvapí, že v ňom nenájdu žiadne pompézne sály a miestnosti v dobovom štýle. Avšak pobyt v ňom u väčšiny zanechá príjemné pocity.

Prvý písomný doklad o existencii gbelianskeho barokového kaštieľa pochádza z roku 1771. Spomína sa v ňom kaplnka, ktorá sa údajne nachádzala v blízkosti jeho vstupnej brány. Na bohoslužobné účely sa začala využívať až po vysvätení v roku 1818. Prvými vlastníkmi kaštieľa bola rodina Szerényiovcov. Počas rokov 1812 až 1883 zmenil niekoľkokrát svojich majiteľov. Po Szeréniovcoch ho najskôr získala rodina Nyári zo Sučian a hneď sa pustila do jeho obnovy, vrátane parku, ktorého súčasťou bola aj hospodárska časť. Nyáriovcov v roku 1863 vystriedal Ján a Ferdinand Zichy a krátko nato v roku 1883 gróf Juraj Majláth zo Zavara s manželkou grófkou Sarlotou Zichy. Syn Ferdinand Majláth sa po prevzatí majetku v druhej polovici 20. rokov minulého storočia sa spolu s manželkou Hubertou Széchenyiovou rozhodli pustiť do renovácie budov, tú však v roku 1929 prerušila jeho náhla smrť. Mladá vdova s dcérami Ferdinandou a Šarlotou kaštieľ opustila a vydala sa za grófa Révaya zo Štiavničky. Začiatkom 2. svetovej vojny sa rodina odsťahovala do Bratislavy, na jej konci, po oslobodení, do Maďarska a odtiaľ potom do Švédska. Majláthovci vlastnili gbelianske panstvo až do roku 1945, keď ich majetky prešli do vlastníctva štátu.

Z historických záznamov ako a čím bol interiér kaštieľa zariadený, sa veľa nezachovalo. Po vojne totiž ľudia z okolia všetko z neho rozobrali. Počas pátrania po dobových artefaktoch dokonca nedokázali pomôcť ani potomkovia pôvodných majiteľov. Nezachovala sa žiadna dokumentácia, iba tri maľby Thomasa Endera z exteriéru, nejaké fotografie, lipové zábradlie na druhom nadzemnom podlaží a zreštaurovaný pôvodný gauč umiestnený v čajovom salóniku. Kaštieľ bol získali v reštitúcii potomkovia pôvodných majiteľov, no tí ho vzhľadom na jeho zdevastovaný stav radšej predali. Do roku 2011 ďalej chátral, až kým ho neodkúpil rodák z Gbelian, stavebný inžinier Peter Janíček, ktorému nebolo jedno, v akom stave sa po 250 rokoch nachádza. Spolu s manželkou, tiež stavebnou inžinierkou, sa rozhodli národnej kultúrnej pamiatke prinavrátiť zašlý lesk a zároveň jej dať nový zmysluplný účel.

Roman Nečas, foto: Jozef Barinka, archív hotela Chȃteau Gbeľany