História barokovo-klasicistického kaštieľa v Mojmírovciach sa datuje od roku 1721. Krátko po ukončení vojen s Turkami si ho nechal postaviť v Urmíne (ako sa obec v tých časoch nazývala) gróf Imrich Hunyady. O prvých rokoch života v kaštieli sa veľa správ nezachovalo, isté však je, že po požiari sa pôvodne barokový objekt prestaval do klasicistického slohu.
Hoci stopy minulosti nenávratne odvial čas, genius loci dýcha na človeka už od vstupnej haly – zaujme vysoký strop s bohatou klasicisticky ladenou štukovou výzdobou, zreštaurované tereziánske lustre i divadelné schodisko. Okázalá minulosť sa pripomína v podobe barokovej „Chodby tolerancie“ či v zariadení dvoch apartmánov (prezidentského a žltého). V dobovom poľovníckom štýle je zariadená reštaurácia i takzvaný Africký salón, vytvorený na počesť dvoch pôvodných miestností nazývaných „Afrika“. Aby sa prostredie hotela stalo viac zaujímavým, padlo rozhodnutie jednotlivé priestory, vrátane verejných, urobiť pútavejšie prostredníctvom obrazov s rôznym tematickým zameraním. Chodbu tolerancie zdobia symboly najväčších svetových náboženstiev s ich najvýznamnejšími osobnosťami. V susedstve reštaurácie sa nachádzajú tri salóny – Biely salón, Hudobný salón, Ružový salón – dotvorené portrétmi známych hudobných skladateľov, literátov, filozofov alebo žánrovo ladenými motívmi. Nechýbajú ani portréty československých a slovenských prezidentov, umiestnených v prezidentskom apartmáne, v ktorom nocoval prezident Michal Kováč. V malej kongresovej sále sa nachádza 130 originálnych ikonických obrazov maľovaných na drevo od srbských, cyperských, bulharských a ukrajinských ikonopiscov. Pamätalo sa aj na slávneho rodáka Antona Grasalkoviča, ktorému je venovaný salón s jeho portrétom panovníčky Márie Terézie v životnej veľkosti od akad. maliarky Jarmily Veľkej…
Nečas, Jozef Barinka, archív Hotela Kaštieľ Mojmírovce
