Jednoduchú pravouhlú líniu hmoty narúšajú veľkoformátové okná a šikmá stena, prenikajúca zo západnej stranu do vnútra hmoty – jej uhol rovnobežne kopíruje hraničnú líniu pozemku z východnej strany. Okrem toho, že táto stena je súčasťou vstupu do domu, plní čiastočne aj úlohu zásteny prednej terasy. V interiéri v šikmom smere pokračuje až po schodisko spájajúce prízemie s horným podlažím. Zateplený obvodový plášť domu má povrch upravený bielou omietkou a čiastočne drevenými obkladovými lištami.
Od okolitých domov sa odlišuje najmä vďaka plynulému prestrešeniu parkovacieho státia, pochôdznej terasy a terasy z východnej strany, čo z diaľky vyvoláva dojem, že dom je oveľa väčší ako v skutočnosti. Pri pohľade od vstupu na pozemok pokrýva parkovacie státie na celú šírku pozemku. Ľavá strana sa akoby vrezáva do hmoty, z druhej ju podopiera prístavok oválneho tvaru (slúži ako sklad). Zvyšnú časť prestrešenia po celej dĺžke v pravidelnej vzdialenosti podopierajú subtílne oceľové stĺpy. Zaujímavo je riešené tieňovanie terasy na druhom podlaží pomocou tehlovej výplne. Okrem toho, že štrukturálne narušuje celistvosť plochy, vzdialene pripomína spôsob ochrany interiéru pred ostrými slnečnými lúčmi, aký možno vídať v orientálnej architektúre. Terasa a priestor za ňou sa týmto riešením zbytočne neprehrievajú, navyše, denné svetlo, prenikajúce cez priezory v nich, vytvára zaujímavú svetelnú atmosféru.
Foto: Katarína Bako, Jozef Barinka
