Príbeh „dvojdomu na vode“ sa začal písať, keď sa dvaja kamaráti rozhodli splniť si dlhoročný sen: kúpiť vodnú plochu a mať pri nej svoj rekreačný objekt, kde by si pri spoločnom pohári vína mohli príjemne užívať jedinečnú atmosféru stíšenej prírody a vychutnávať odrazy západu slnka na jazere. Príležitosť sa im ponúkla v obci Kostolište na Záhorí.
Keď sa naskytla možnosť kúpy vodnej plochy a priľahlého stavebného pozemku (takmer priamo v obci), spolu s ňou sa objavila i zaujímavá alternatíva – rozvinúť pôvodný nápad a namiesto víkendovej chaty postaviť si dom pre plnohodnotné bývanie.
Nič nie je nemožné
Ako každá dobrá myšlienka, aj táto však mala jeden háčik, a síce – šírku pozemku. Tá dosahovala iba 13,7 metra. Tento limit znamenal nevyhnutnosť skĺbiť a zapracovať predstavy dvoch budúcich obyvateľov do jedného architektonického celku. Totiž situovať dom na veľkorysom priestore sa pre architekta nejaví ako nejaký zvláštny problém, no osadiť dvojdom na takto úzkej parcele, ak nie je možné orientovať okná na bočné strany, to už je celkom slušná výzva. V duchu optimistického sloganu „Nič nie je nemožné“ architektonické štúdio Art of Space po zadefinovaní základných požiadaviek oboch investorov – na filozofiu a usporiadanie jednotlivých priestorov a približné výmery – spracovalo niekoľko konceptov a napokon navrhlo riešiť dvojdom ako zrkadlový obraz. Hoci objemová hmota sa v exteriéri tvári ako jeden samostatný objekt, pôdorysy sú v princípe zrkadlovým obrazom, i keď nie celkom doslovne, pretože každý z investorov mal vlastnú predstavu o svojom bývaní.
Perforovaný kubus
Nakoľko vytvorenie zrkadlového obrazu v exteriéri na takej úzkej ploche nemalo z pohľadu architektúry adekvátnu kvalitu, ako poznamenal Ing. arch. Roman Hájek, rozhodol sa riešiť fasádu dvojdomu ako jeden objekt – kubus, perforovaný otvormi okien v nepravidelnom rytme, odhliadnuc od zrkadlenia pôdorysov. Taktiež bolo potrebné rešpektovať v návrhu aj intimitu každého z domov, zosúladiť záhradné a terasové plochy, ako aj statickú dopravu a zázemie.
Architektonický výraz dvojdomu, samozrejme, v tomto prípade podstatne ovplyvnil aj určujúci fenomén vodnej plochy, pri ktorej sa nachádza. Tá spolu s okolitou zeleňou a prírodnými materiálmi mala vytvárať harmonický celok a ponúknuť obyvateľom oboch domov pokojnú oázu pohody.
Terasa nad vodou
Domy sú čiastočne zapustené v teréne a tvarovo i výrazovo sa o otvárajú na dve možné strany. Sú trojpodlažné a vstupy majú umiestnené na strednom podlaží, pričom spoločenská – obytná časť je zapustená a nadväzuje na komunikačnú časť – exteriérovú terasu umiestnenú priamo nad vodnou plochou. Terén v prednej časti sa kaskádovo dorovnáva na úroveň ulice, pričom bariéru voči ruchu ulice vytvára „technický objekt“ prekrytého parkovania s garážami.
Fasáda domu pôsobí kompaktne a využíva štedré presklené plochy s orientáciou na vlastný pozemok. Materiálovo a farebne kombinuje biele a tmavošedé plochy viaczrnných omietok s plochami pohľadových betónových tvárnic.
Peter Michal ›foto Art of Space
Viac si prečítate v INTERIER-EXTERIER júl-august 2020