Rodinný dom, alebo nadštandardný byt? Túto otázku si často kladieme, keď uvažujeme o optimálnom variante, ako si bez väčších komplikácii užívať domácnosť popri pracovnej vyťaženosti v každom veku – svojom, ale aj svojich detí. Pred podobným rozhodovaním stál aj architekt Roman Hájek.
Na začiatku bola dilema, či ísť bývať do prakticky dokončeného rodinného domu, navrhnutého a zrealizovaného samotným majiteľom, alebo radšej kúpiť priestranný byt, ktorého úprava by nebola z časového hľadiska taká náročná. Hoci nešlo o jednoduché rozhodovanie, pod vplyvom viacerých okolností sa napokon s manželkou rozhodli pre byt v Condominiu Renaissance v lokalite Dlhé diely. Okrem veľkorysej rozlohy ponúkal príjemné bonusy v podobe nádherných výhľadov do okolia, garážové státie, pivnicu, anonymitu, bezstarostnosť (pokiaľ ide o starostlivosť a údržbu okolia) i bezproblémovú dostupnosť do práce, školy aj škôlky.
Pri zariaďovaní bytu architekt zvolil jednoduché, praktické riešenia. V spoločenskej časti bytu využil predovšetkým potenciál, ktorý ponúkali výhľady na lužné lesy i Dunaj cez presklenú stenu a prírodu vtiahol priamo do obývačky tak, že okrem minimálne opracovaného povrchu drevenej preglejky použil ako dekoračný prvok aj riečne kamene a množstvo izbovej zelene. Ako priznáva, s manželkou sa postupne snažia naplniť túto myšlienku, čo však bude určitú dobu trvať. Všetok nábytok bol vyrobený na mieru podľa návrhov architekta. Povrchová úprava je väčšinou kombinácia matnej bielej s dubovou dyhou a prírodnou, v niektorých detailoch vrstvenou preglejkou. V kombinácii so žiarivo bielou stierkou pôsobia detaily nielen dekoratívne, ale celý priestor sa v ich prítomnosti stáva útulnejším.
Roman Hájek verný tradícii prírodných materiálov použil na úpravu niektorých interiérových stien aj pohľadový betón, ba ako istý prejav úcty a obdivu k ikonám nábytkového dizajnu využil kreslá Longe Chair (Eymes) & Ottoman, Barcelona (Mies van der Rohe) i pohovku Le Corbusier LC4. Steny oživujú obrazy vlastnej tvorby.
Roman Nečas, foto: Jozef Barinka
