Brno – perla funkcionalizmu

 

Form follows Function (Forma sleduje obsah) – tento citát amerického architekta Louisa Sullivana asi najlepšie vystihuje podstatu funkcionalizmu ako moderného architektonického smeru, ktorý v Európe zažíval svoj najväčší boom v medzivojnovom období. Aj mimoriadne cenená funkcionalistická architektúra v moravskej metropole Brno vznikla v tomto období a bola taká kvalitná, že sa mohla rovnať tej európskej.

 

 

Jednoduchosť, nadčasovosť, strohosť, praktickosť, dôraz na funkčný interiér stavieb, čisté línie a geometrické tvary bez dekoratívnych prvkov a použitie moderných materiálov. Funkcionalizmus poslal rôzne historizujúce štýly a dekoratívnu vyumelkovanosť na smetisko dejín. Vrátane takzvaných neoslohov, ktoré v brnianskej architektúre dominovali v druhej polovici 19. storočia – preto sa aj moravskej metropole tých čias hovorilo „malá Viedeň“. Po vzniku Československa v roku 1918 sa Brno stalo administratívnym centrom Moravy, v metropole sa usídlili rôzne významné inštitúcie a to spôsobilo  nevídaný stavebný rozvoj. Navyše v roku 1919 sa hranice mesta posunuli, vzniklo tzv. veľké Brno, keď sa historická časť mesta spojila s okolitými obcami a voľné parcely sa razom premenili na lukratívne pozemky, na ktorých sa začalo okamžite stavať: byty, nájomné domy, vily, ale aj rôzne verejné stavby – školy, nemocnice, mestské úrady, obchodné domy, samozrejme banky, kaviarne, ba aj kúpeľné domy.

Brniansky funkcionalizmus sa stal pojmom v celej Európe. A nereprezentujú ho len veľké bankové domy, vo funkcionalistickom štýle sú postavené celé ulice obytných domov, ktoré navrhovali významní architekti, aj bežná bytová architektúra bola vtedy veľmi kvalitná. Nestor českého funkcionalizmu, architekt a urbanista Bohuslav Fuchs sa podpísal pod také avantgardné funkcionalistické skvosty ako Moravská banka, Zemanova kavárna či hotel Avion. Jeho stavby priniesli do mestského prostredia celkom novú estetiku, rovnako ako tvorba ďalších veľkých architektov, ktorých pôsobenie bolo úzko späté s moravskou metropolou: Ernst Wiesner (česká banka Union), Josef Polášek (Prvá moravská sporiteľňa), Josef Kranz (kaviareň Era), Vladimír Karfík (obchodný dom Baťa) a ďalší. Kompletný zoznam funkcionalistických pamiatok v meste, žiaľ, neexistuje, mnohé boli zničené, mnohé poškodené, niektoré však v Brne dodnes stoja a po citlivej rekonštrukcii sú vo výbornom stave. Poďme si ich pozrieť.

 

Moravská banka

Architekti: Bohuslav Fuchs a Ernst Wiesner

Výstavba: 1928 – 1930

Na jednej strane to bola veľká sláva a prestíž, ale tá fasáda vyvolala aj rozporuplné reakcie, predsa len Brňania neboli zvyknutí na takú prudkú modernu, aj keď sa tým mohli pomeriť s Prahou – podobné priečelie z opaxitového skla sa dalo v tých časoch vidieť len na Václavskom námestí! Lenže teraz sa toto „novodobé monštrum“, ktoré vyrástlo na mieste zbúraného Kounického paláca, objavilo medzi dvomi klasickými budovami, a vôbec, celé Náměstí Svobody bolo postavené v historizujúcom slohu, takže pre mnohých nová banka tam vyzerala ako päsť na oko. Stavba však pútala pozornosť uznávaných zahraničných architektov, veď pod jej projekt sa podpísal jeden z najdôležitejších predstaviteľov brnianskeho funkcionalizmu, architekt Bohuslav Fuchs. Ten architektonickú súťaž na novú budovu Moravskej banky vyhral, avšak porota sa nemohla rozhodnúť medzi ním a Ernstom Wiesnerom, ďalším veľkým menom vo svojom fachu, napokon padlo rozhodnutie, aby finálny projekt robili spolu.

Fuchs s Wiesnerom vsadili na novátorskú stavebnú metódu, keď kostru budovy tvorí železobetónová konštrukcia. Vďaka nej si mohli dovoliť navrhnúť vnútorné priestory banky väčšie, s vyššími stropmi, čo pôsobilo na tú dobu mimoriadne vzletne a vzdušne. Niekoľko funkčných zón začína podzemím s kantínou, reštauráciou a dokonca i nočným barom, prízemie obsadili dva rady obchodov v pasáži, cez ktorú sa dalo dostať z Náměstí Svobody na Veselú ulicu. Bola to jedna z prvých pasáži v meste, starí Brňania jej dodnes hovoria Beta pasáž.

Do banky sa vchádzalo cez vstupnú halu obloženú talianskym kararským mramorom. Na prvom poschodí sa nachádzala ústredná dvojposchodová „prehriadková“ hala, kam chodili klienti so svojimi vkladmi. Dodnes pôsobí impozantným dojmom, ako sa na prestížny peňažný ústav patrí, je rozľahlá a vzdušná a vďaka strešným svetlíkom, ktoré tvoria pásy sklených luxferov (tvárnic) aj dostatočne svetlá. Nasledovali dve poschodia kancelárií a na ďalších, najvyšších dvoch poschodiach s dovnútra ustupujúcimi terasami architekti navrhli priestranné byty. V skutočnosti teda šlo nielen o banku, budova bola  polyfunkčná – v tom čase totiž v Československu platil stavebný zákon, podľa ktorého – ak verejné budovy, ako napríklad banky, vydelili časť svojich priestorov na byty – mohli si investori uplatniť zľavy na daniach. Takto štát šikovne podporoval bytovú politiku a výstavbu.

Ale späť k fasáde, lebo tá na každej budove udrie do očí ako prvá. Treba upresniť, že v skutočnosti šlo o fasády dve (budova stála medzi dvomi ulicami, Náměstím Svobody a Veselou ulicou). Obe uličné fasády architekti zavesili na predsadené stropné dosky, pričom nosné piliere železobetónového skeletu ústia do interiéru a tiež sú priznané v priestoroch medzi oknami. Fasády sú plne presklené, členené vertikálnymi prvkami závesného systému a horizontálnymi oknami, ktoré striedajú opaxitové tabule. Opaxit, ktorý sa po prvej svetovej vojne vyrábal z českom Chodove, je ploché mliečne alebo farbené sklo, v tom čase ultra moderný materiál, ktorí funkcionalisti začali využívať na obklady priečelí budov. Vyznačuje sa dokonalou odolnosťou voči vplyvom počasia, mrazu, zmenám teploty a je prakticky bez údržby, zmyje ho dážď.

V metropolitnej budove, ktorú ani dnes nemožno na Náměstí Svobody prehliadnuť, sídli Komerční banka, takže dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu i obyvateľom mesta Brna.

 

 

První moravská spořitelna

Architekti: Josef Polášek, Otakar Opletal, Heinrich Blum

Výstavba: 1937 – 1939

V polovici 30. rokov do funkcionalizmu doslova vplávali nové výrazové prvky: očarila ho architektúra zaoceánskych lodí, tých obrovských plavidiel, ktoré dobýjali svetové moria a oceány a zbližovali kontinenty. Takzvaná nautická symbolika sa dala pozorovať v podobe okrúhlych okien, rampových schodísk, tzv. parníkových zábradlí a platforiem pripomínajúcich kapitánske mostíky. Pohyb, ktorý nautizmus priniesol aj do striktne geometrických foriem funkcionalistickej architektúry, sa udomácnil aj na fasáde První moravské spořitelny. Z jednoduchej fasády z béžového keramického obkladu vystupuje široký arkier obložený travertínom a rozčlenený tromi pásmi okien – jednému môže pripomínať lodný koráb, inému vzdúvajúcu sa vlnu…

První moravská spořitelna bola v 30. rokoch 20. storočia najväčší a najstarší peňažný ústav. Vznikla v roku 1852, vklady hneď prvý rok po založení dosiahli úctyhodnú sumu 383.000 zlatých. V období rozkvetu i architektonického boomu, ktorý Brno zažívalo v medzivojnovom období, významným bankovým inštitúciám viac ako inokedy záležalo, aby budovy v ktorých sídlili, napĺňali aj po architektonickej stránke ráz moderných peňažných ústavov. Tak to bolo aj v prípade První moravské spořitelny – staré budovy na Jánskej ulici bolo treba zboriť a na ich mieste postaviť nový peňažný ústav, avšak za podmienky, že sporiteľňa bude po celý čas v prevádzke. Trojica brnianskych architektov Polášek, Opletal a Blum, ktorí vzišli ako víťazi spomedzi 34 zúčastnených, vec vyriešili tak, že stavbu rozdelili na dve časti, v prvej dokončenej sporiteľňa sídlila provizórne a až po kolaudácii budovy na Jánskej 8 sa tam presťahovala ako do svojho hlavného sídla.

V prízemí sa zachovali obchodné výklady v hliníkových rámoch (podobné sa dali vidieť aj v bratislavskom Starom meste, dnes po nich už niet takmer stopy). Do oválneho vestibulu sa vstupovalo preskleným zádverím, v ktorom sa dodnes, ako milá kuriozitka, zachovala pôvodná okrúhla telefónna búdka celá zo skla. Telefónny prístroj nahradil historický trezor, dnes síce efektná dekorácia, ale v časoch svojho fungovania si sporiteľňa mimoriadne zakladala na modernom bezpečnostnom systéme, ktorý mal zaručiť maximálnu ochranu vkladov klientov – v suteréne za 15-tonovými dverami trónili železobetónové trezory vystužené oceľou so špeciálnymi zámkami na heslo. V úzkych chodbičkách stáli zrkadlá, vďaka ktorým bolo vidieť za roh. Klientske centrum chránila šesťmetrová mreža, ktorá sa za bleskových (!) 30 sekúnd uzavrela na stlačenie poplašného tlačidla pri pokladni.

Vestibul sporiteľne má oválny tvar a je obložený bielym a čiernym mramorom, na podlahe sa strieda biely a zelený mramor. Z vestibulu stúpa točité schodisko s hliníkovým zábradlím na prvé poschodie, ktoré tvorí galéria tiahnuca sa po jeho obvode. Z nej vidieť dole do klientskej haly, ale aj hore je čo obdivovať – po obvode železobetónovej kupoly so vsadenými okrúhlymi luxferami je natiahnutá biela neónová trubica – to bolo prvý raz, čo architekti v Brne použili namiesto klasických žiaroviek neónové svetlo. Ultramoderná budova ponúkala aj ďalšie vychytávky: klimatizáciu, vyvolávací systém pre zákazníkov a interný rozhlas. V galérii, kde pôvodne sídlilo kontrolné oddelenie (dnes slúži na prezentáciu výtvarného umenia), možno obdivovať nautickú symboliku: okrúhle okná, človek by čakal, že už-už na ne zvonka šplechne morská vlna. Prirodzené denné svetlo do „priehradkovej“ haly architekti priviedli pomocou preskleného (luxferového) stropu. Horným poschodiam dominovali opäť byty. V budove dnes sídli pobočka Českej sporiteľne, vlastnená rakúskou sporiteľnou Die Erste, ktorá ju dala v roku 2008 zrekonštruovať, tiež za plnej prevádzky.

 

 

Simonetta Zalová > foto archív BAM Brno, foto hotel Avion

 

Celý článok si prečítate v INTERIER-EXTERIER november-december 2022