Architektúra a umenie sa navzájom stretávajú, dopĺňajú a ovplyvňujú odnepamäti. Tak ako niektorí umelci vytvorili geniálne architektonické diela, tak aj zopár architektov zanechalo po sebe obrazy, reliéfy, skulptúry, alebo sa preslávili výtvarným umením. O prelínanie rôznych výtvarných činností sa snažia aj architekti Ada a Marian Weber, manželia žijúci vo Švajčiarsku.
Po ukončení štúdia na Fakulte architektúry v Bratislave v osudnom roku 1968 v ateliéri Prof. Jozefa Lacka sa rozhodli pre neistý, ale slobodný život vo Švajčiarsku, kde žijú a pracujú od roku 1969. Po dvadsaťročnom odlúčení sa dočkali chvíle, keď časť svojej činnosti mohli uplatniť aj na Slovensku Po roku 1989 navrhli šesť sakrálnych stavieb, tri z nich veľmi úspešne zrealizovali. Kostol Saleziánov don Bosca v Bratislave bol nominovaný na Cenu Dušana Jurkoviča a Stavbu roka 1998, získal tiež Medzinárodnú cenu SAV za rok 1999; Kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta v Bojničkách pri Hlohovci, realizovaný v roku 2000, zasa prezentoval slovenskú architektúru na výstave v Berlíne počas Kongresu architektúry UIA 2002; Kostol Narodenia Panny Márie vo Vígľaši bol odmenený v celoštátnej súťaži Stavba roka 2006 cenou ABF Slovakia a nominovaný na Cenu Dušana Jurkoviča 2006, pričom patrí k 25 vybraným objektom, ktoré reprezentovali Slovensko na výstave „Moderná slovenská architektúra“ (december 2015 v Berlíne; výstava momentálne pokračuje v ďalších nemeckých mestách).
Činorodý manželský pár v septembri pripravil výstavu ADA WEBER & MARIAN WEBER (Architektúra, obrazy, objekty a moderné šperky) v bratislavskej K. Gallery, na ktorej popri architektúre predstavili aj ukážku svojej umeleckej výtvarnej tvorby. Diela nezaprú ich úzke prepojenie s architektúrou. Minimalistické výrazové prvky tvarovou čistotou a racionálnosťou sú priam predurčené pre dotváranie verejno-spoločenských i súkromných moderných interiérov. V podobnom minimalistickom duchu sa nesie aj kolekcia šperkov.
Ako došlo k vášmu prelínaniu architektonickej tvorby a výtvarného umenia?
M. W. – Odmalička som rád kreslil, maľoval, robil modely a tejto záľube sa aktívne venujem dodnes. Vo Švajčiarsku sa moja výtvarná tvorba vplyvom prostredia i životných skúseností postupne menila, zjednodušovala a orientovala na súčasné konkrétne, konštruktívne umenie, ktoré má veľa znakov blízkych architektúre. Na výstave v K. Gallery som prezentoval okrem architektúry hlavne moju poslednú výtvarnú tvorbu, obrazy, reliéfy a objekty.
A. W. – Minimalistický prístup Švajčiarov, pridŕžajúcich sa hesla „Weniger ist mehr“ („Menej je viac“!) a nezanedbateľný vplyv vo svete známych švajčiarskych architektov sa odrazil nielen na našej architektonickej tvorbe, ale aj na našej umeleckej výtvarnej tvorbe, ktorá rokmi musela aj u mňa dozrieť. V K. Gallery som predstavila niekoľko obrazov a minimalisticky stvárnené geometrické náhrdelníky a brošne. Ako študentka architektúry som si sama vyrábala modernú bižutériu, lebo v tom čase nič podobne na trhu nebolo. Teraz ju navrhujem a robím preto, že v obchodoch je naopak prebytok masových priemyselne vyrobených šperkov, ktorým chýba individuálny prvok. Moje návrhy vychádzajú z architektúry a súčasného konkrétneho konštruktívneho umenia. Sú to vlastne malé objekty, obrazy, ktoré podľa objednávky sem-tam zväčším a doplním nimi interiér.
A. W. + M. W. – V architektúre aj v umení sa snažíme tvoriť v duchu doby, v ktorej žijeme. Myslíme si, že nostalgicky pohľad do minulosti je poučný a užitočný. Predchádzajúcich umelcov si treba vážiť a obdivovať, ale tvoriť treba – podľa nás – súčasne, inovatívne s pohľadom do budúcna.
Hoci by ste obaja už mohli užívať zaslúžený odpočinok, vyžaruje z vás veľká tvorivá energia. Aké plány máte do najbližšej budúcnosti?
M. W. – Momentálne pracujeme na návrhu poľnej kaplnky, ktorú by sme mali budúci rok realizovať. Pokiaľ ide o výtvarnú tvorbu, obrazy a objekty, patria do interiérov a nielen na výstavu. Rád by som preto videl moje obrazy a objekty v interiéroch privátnych alebo verejných budov aj na Slovensku a niektorú z mojich skulptúr stáť v nejakom parku, prípadne pred novou budovou.
A. W. – Tiež by som rada videla moje obrazy visieť v interiéroch administratívnych alebo iných budov, ako doplnok modernej architektúry, ale tiež by ma potešilo, keby sa moje náhrdelníky a brošne objavili na nejakej módnej prehliadke ako doplnok jednoduchých šiat. Nakoľko sú tvarovo a farebne veľmi výrazné, sú určené pre odvážne, sebavedomé moderné ženy, ktoré chcú podčiarknuť svoju individualitu a upozorniť na seba. Úlohou mojich šperkov je len pomôcť zvýrazniť charakter nositeľky, jej sebavedomie, dôstojnosť a jedinečnosť. Nepopieram, že v ich stvárnení cítiť určitú príbuznosť s architektúrou. Aj stavba zapôsobí a stane sa architektúrou až vtedy, keď má charakter, zaujímavý tvar, zaujímavú fasádu (šaty), a tým pozitívne upúta našu pozornosť. Istý slávny architekt vyhlásil, že stavať je remeslo a robiť architektúru je umenie, ktoré dokáže pohnúť naším srdcom.
Ste v predovšetkým architekti a prezentáciu vašich diel v K. Gallery považujete za príležitosť predstaviť aj vlastnú umeleckú tvorbu. Plánujete niečo podobné aj v budúcnosti?
A. W. + M. W. – Na budúci rok by sme radi predstavili viac obrazov a objektov a hlavne aj väčšie 1- až 2-metrové skulptúry, ktoré sme zatiaľ vystavovali len vo Švajčiarsku. Pre tieto účely však potrebujeme väčšie priestory a galériu, ktorá by mohla poskytnúť vhodné priestory.
V prípade záujmu o novú tvorbu alebo objednávku možno získať bližšie informácie o obrazoch, objektoch a šperkoch cez mailovú adresu: adaweber8@gmail.com